Astronómovia majú v rukách jedinečný objav, ktorý dokázali pozorovať vôbec po prvý raz v histórii – je ním osamelá čierna diera v našej galaxii. Nachádzajú sa všade okolo nás a dokážu zničiť celé hviezdne systémy, napriek tomu sme ich doteraz nevideli, informuje Sciencealert.

Vôkol sú ich milióny

Osamelých čiernych dier, ktoré sa potulujú našou galaxiou bez sprievodných planét či hviezd, sú podľa aktuálnych modelov len v Mliečnej ceste milióny – presnejšie od desať miliónov až do jednej miliárd. Určiť však toto číslo s istotou a presnosťou je zložité, keďže pozorovanie takýchto objektov je extrémne náročné aj pomocou moderných observatórií a vesmírnych teleskopov.

Aj keď sú prakticky neviditeľné, keďže svetlo nevyžarujú a len ho pohlcujú, je možné ich detegovať. To sa podarilo šikovnému tímu astronómov za pomoci dát z Hubblovho vesmírneho teleskopu po tom, čo objavili v snímkach vzdialených hviezd jednu, ktorá zdanlivo bez dôvodne zvýšila svoj jas, píše Scientific American.

Zobraziť celú galériu (2)

ESA/HUBBLE/N. BARTMANN/Úprava redakcie

Ako sa napokon ukázalo, išlo o fenomén známy ako gravitačná šošovka, teda keď masívny objekt zakriví svetlo a je možné ho použiť ako klasickú šošovku, prípadne dokonca ako prirodzenú vesmírnu lupu. Práve vďaka nemu sa podarilo po prvý raz objaviť osamelú čiernu dieru, ktorá sa nachádza vo vzdialenosti približne 5 700 svetelných rokov.

Tisícky podobných fenoménov ročne

Podobných gravitačných šošoviek detegujú vedecké prístroje každoročne tisíce a väčšinou umožňujú identifikovať hviezdy alebo exoplanéty príliš malé na to, aby sme ich pozorovali priamo. Gravitačnú šošovku, ktorú vytvorila spomínaná čierna diera, detegovali podľa Phys.org naraz dva experimenty (OGLE a MOA) 2. júna roku 2011.

Fenomén v tomto prípade trval až 270 dní a vykazoval nezvyčajné zväčšenie. Astronómovia sa preto rozhodli túto časť oblohy preskúmať znovu pomocou Hubblovho vesmírneho teleskopu, ktorý má v poslednej dobe vážne problémy a po ôsmich pozorovaniach trvajúcich až do roku 2017 zistili, že sa jedná o čiernu dieru.

Caltech/R. Hurt (IPAC)

Dáta boli dokonca natoľko presné, že dokázali zmerať aj jej hmotnosť – 7,1-násobok hmotnosti nášho Slnka, teda patrí medzi tie menšie. To znamená, že priemer jej horizontu udalostí (hranice, spoza ktorej niet návratu) dosahuje asi 42 km, vysvetľujú astronómovia a astrofyzici vo svojej štúdii.

Vieme aj jej rýchlosť

Neviditeľnému objektu v diaľke takmer 6 000 svetelných rokov dokázali vedci namerať aj rýchlosť, ktorou sa ženie galaxiou. Tá dosahuje až 42 km/s a naznačuje, že to nie je obyčajná čierna diera, ale takzvaná „splašená čierna diera“.

SXS

S najväčšou pravdepodobnosťou ju vymrštila hviezda, z ktorej vznikla a to počas supernovy. Takýto výbuch môže byť nesúmerný a v takom prípade odvrhne svoje jadro jedným smerom v procese, ktorý sa nazýva „pôrodný kopanec“.