Čierne diery sú astronomické objekty s tak obrovskou hustotou, že ich gravitácia zabraňuje úniku akýchkoľvek častíc. Uniknúť z ich gravitačného zovretia nedokáže ani svetlo. Vieme ale tiež, že gravitácia čiernych dier je dokonca natoľko veľká, že dochádza k modifikácii a pokriveniu samotnej časopriestorovej štruktúry.

Einstein mal celý čas pravdu

Znamená to pre nás toľko, že žiadne svetlo prichádzajúce spoza čiernej diery nie je možné vidieť, pretože je ňou pohltené, avšak vďaka deformácii časopriestorovej štruktúry sa teoreticky za čiernu dieru predsa len môžeme pozrieť, aspoň to tvrdí Einsteinova všeobecná teória relativity. Na tému upozornili známe vedecké portály Sciencealert a TechnologyReview

NASA’s Goddard Space Flight Center/Jeremy Schnittman

Nová štúdia publikovaná v prestížnom žurnále Nature demonštruje správnosť tejto Einsteinovej teórie a popisuje vôbec prvú detekciu prichádzajúceho žiarenia spoza čiernej diery. Astronómom sa toto svetlo podarilo detegovať vo forme röntgenových ozvien.

Ústrednou postavou celej štúdie je supermasívna čierna diera vzdialená približne 800 miliónov svetelných rokoch, ktorá sa ukrýva v galaxii s názvom I Zwicky 1 (I Zw 1). Hoci z čiernych dier nemôže nič uniknúť, kvantovomechanické efekty dovoľujú látke vyžarovať z čiernych dier röntgenové žiarenie.

To je možné pozorovať, keď aktívna čierna diera, akou je aj I Zw 1*, konzumuje okolitý materiál a plyn z akreačného disku. Tento disk sa vplyvom trenia a magnetického poľa natoľko zahrieva, že elektróny sa začnú oddeľovať od atómov a vytvárajú zmagnetizovanú plazmu. Vo vnútornom okraji akréčneho disku tvoreného prevažne zmagnetizovanou plazmou a tesne pred horizontom udalostí sa nachádza koróna čiernej diery, ktorá funguje podobne ako synchrotrón a urýchľuje elektróny na také vysoké energie, že žiaria na röntgenových vlnových dĺžkach.

NEPREHLIADNI
Máme plán na získavanie energie z čiernej diery. Pomôže nám prežiť v mŕtvom vesmíre

Ozvena röntgenové zábleskov

Astrofyzik Dan Wilkins zo Stanfordovej univerzity si v novej štúdii pri pozorovaní koróny, okrem týchto röntgenových zábleskov všimol aj množstvo menších röntgenových zábleskov nachádzajúcich sa v inej časti elektromagnetického spektra.

Takto môže podľa dostupných údajov vyzerať čierna diera vystreľujúca veľmi silné gama lúče. Zdroj: ESA/ICRAC

Wilkins si uvedomil, že tieto menšie záblesky sú v skutočnosti tie isté röntgenové záblesky (ich „ozvena“), ale sú odrazené od zadnej časti akrečného disku, čo znamená, že poprvýkrát sme sa pozreli aj na odvrátenú stranu čiernej diery, upozorňuje portál EurekAlert.

„Žiadne svetlo, ktoré vstupuje do čiernej diery z nej nevychádza, takže by sme nemali byť schopní vidieť nič, čo je za čiernou dierou. Dôvod, prečo môžeme vidieť [röntgenové ozveny] je ten, že predmetná čierna diera deformuje priestor a ohýba svetlo a magnetické polia okolo seba,“ cituje ScienceAlert vyjadrenia Wilkinsa.

Signály z čiernej diery boli objavené prostredníctvom vesmírnych teleskopov NuSTAR (NASA) a XMM-Newton (ESA), ktoré sú optimalizované na detekciu röntgenového žiarenia vo vesmíre.

Najväčším prínosom, respektíve dôsledkom celej štúdie je potvrdenie Einsteinovej teórie, ako by sa svetlo malo ohýbať okolo obrovských objektov ako sú supermasívne čierne diery. Wilkins je spolu so svojim tímom z objavu dokonca taký nadšený, že tieto poznatky v budúcnosti povedú k vytvoreniu úplného obrazu vzdialenej supermasívnej čiernej diery.

Ako uvádza portál Gizmodo, na záver treba upozorniť, že v žiadnom prípade nemožno hovoriť o gravitačnej šošovke, pri ktorej  dochádza k skresleniu pohľadu na pozorovaný vzdialený objekt. V tomto prípade sa totiž röntgenové svetlo z koronálnej erupcie odrazilo od akrečneho disku, ohlo sa okolo celej čiernej diery a vrátilo späť k našim teleskopom.