Ako fungujú nabíjačky na elektromobily, podľa čoho sa postupuje pri budovaní nabíjacej infraštruktúry a čo ovplyvňuje nabíjací výkon elektrického auta? Tieto otázky si kladie stále viac a viac ľudí, ktorí by už možno aj boli ochotní presedlať na elektrické auto, no doposiaľ na ne nikde nenašli komplexné odpovede.

My sme sa na tému nabíjania elektromobilov a budovania nabíjacej infraštruktúry rozprávali s Petrom Badíkom, riaditeľom spoločnosti GreenWay Infrastructure.

Okrem informácií, podľa čoho sa rozhodujú, kde a akú výkonnú nabíjačku postavia, nám prezradil aj to, ako vlastne funguje komunikácia medzi elektromobilom, ako na výkon vplývajú rôzne architektúry a prečo sa ti niekedy elektromobil nemusí nabíjať maximálnym výkonom, aj keď ho nabíjačka je schopná dodať.

Neprehliadni ďalšie rozhovory z oblasti elektromobility:

• Vodíkové superauto budúcnosti postavili Slováci. Má skoro 600 koní, výnimočný dizajn a zaujali sme celý svet
• Je jedno, že teraz je spaľovák „ekologický“, o 20 rokov určite nebude. Elektromobily sú nevyhnutný posun
• Tesla Model 3 je môj diaľkový diaľničný krížnik na 1000 km trasu do Švajčiarska, zvládnem ju rovnako ako so spaľovákom

Podľa čoho určuje, ako výkonnú nabíjačku v danej lokalite postavíte?

Je tam viacero rozhodovacích kritérií. Tým najzákladnejším je počet áut v danej lokalite, ktoré dokážu absorbovať výkonnejšie nabíjanie. Ten druhý rozmer je limitácia na Slovensku, ktorá je, žiaľ, veľmi veľká. Miest, kde by sa dala nabíjačka vybudovať a zapojiť do už existujúceho transformátora nie je veľa, respektíve miesta, kde to bolo jednoduché, sa už minuli.

Nabky.sk (úprava redakcie)

Ďalej je dôležité, aby nabíjačka „pasovala“ na danú lokalitu aj pre nás, je totiž rozdiel, či musíme ťahať kábel 10 metrov alebo 100 metrov od transformátora. To sú zásadne vyššie náklady a pri takom dlhom výkope sú vyššie ako náklady na tú samotnú nabíjačku.

Dnes už pri našom súčasnom portfóliu, kedy máme veľké množstvo DC nabíjacích staníc a väčšina z nich má výkon 50 kW, už nemáme ambíciu nakupovať nabíjačky s 50 kW výkonom. To ale neznamená, že ich teraz ideme zošrotovať alebo že sú zlé. Takéto nabíjačky sa v budúcnosti určite uplatnia pri väčších nabíjacích HUB-och, ktoré budú kombináciou výkonnejších a menej výkonných staníc. Nové inštalácie už preto robíme takmer výhradne s vyššími nabíjacími výkonmi.

Ak teraz začnete osádzať už iba ultrarýchle nabíjacie stojany, nedoplatia na to zákazníci, ktorí nebudú schopní využiť ich maximálny výkon? Nemala by sa tarifa upraviť tak, že zákazník platí toľko, aký výkon dosiahne bez ohľadu na výkon stojanu?

Keď sa pozriete na to, aké sú náklady na to nabíjanie, tak je tu variabilná zložka, ktorou sú kilowatthodiny, ktoré človek spotrebuje, ale to gro sú fixné náklady, teda postavenie nabíjačky, režijne náklady a podobne. Čiže, keď postavíte 170 kW nabíjačku, minimálne 75 % ceny, ktorú účtujeme klientovi, ide na tie fixné náklady.

Nemyslím si teda, že keď niekto využíva 170 kW nabíjačku, ale reálne sa nabíja iba 30 kW, že by mal platiť iba za výkon 30 kW, pretože využíva zariadenie, ktorého nákladová zložka je vyššia, než pri tej 30 kW nabíjačke. Ak by sme to tak robili, museli by sme tie ceny nastaviť úplne inak a tí, ktorí výkon dokážu využiť naplno by prakticky museli dotovať tých, ktorí to nedokážu. Z môjho pohľadu by teda takéto účtovanie nebolo spravodlivé.

Zo života môžeme uviesť mnoho príkladov. Keď idete do divadla, za lístok zaplatíte, či sa vám to páčilo alebo nie. Alebo keď si idete zaplávať, zaplatíte rovnako, či za hodinu stihnete preplávať 10 bazénov alebo 50 bazénov.

Niektoré oblasti sú už nabíjačkami pokryté dobre, iné menej či vôbec. Podľa čoho vyberáte lokality, kde nabíjačku postaviť a kde to má zatiaľ čas?

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

Odomknúť článok

(Zrušiť môžeš kedykoľvek)

Som členom PREMIUM: Prihlásiť sa