Už niekoľko desiatok rokov je letecký priemysel považovaný za jedného z najväčších produkovateľov CO2, zodpovedný až za 2,5 % všetkých vyprodukovaných emisií oxidu uhličitého. Samotné CO2 patrí medzi hlavné skleníkové plyny, ktoré sa vyskytujú v zemskej atmosfére a pohlcujú dlhovlnné infračervené žiarenia, vďaka čomu dochádza k prehrievaniu dolnej vrstvy atmosféry a zemského povrchu.

Práve veľké množstvo emisií skleníkových plynov je podľa IPCC (The Intergovernmental Panel on Climate Change) hlavnou príčinou globálneho otepľovania. Nedávno však v žurnále Nature Communications vyšla nová štúdia vedcov z Oxfordskej univerzity, v ktorej popisujú svoju novovyvinutú metódu, s ktorou je možné premeniť oxid uhličitý na letecké palivo, o téme informoval portál Washingtonpost.

Princíp metódy

Ako píše web Wired, pri svojom experimente použili vedci ako katalyzátor oxidy železa, mangánu a draslíka, ku ktorým ešte pridali zmes kyseliny citrónovej a vodíka. Následne zo špeciálnej navrhnutej nádoby pridali k tejto zmesi oxid uhličitý. Neskôr celá zmes prešla procesom, pri ktorom sa zohriala až na 300 stupňov Celzia, vďaka čomu vznikla kvapalina, o ktorej sa vedci domnievajú, že vo väčšom meradle by mohla slúžiť ako letecké palivo.

Palivo vyrobené z oxidu uhličitého. Oxford University

Inými slovami, ide o metódu organického spaľovania (OCM – Organic Combustion Method), čo je v podstate obrátený proces spaľovania fosílnych palív, ktorý umožňuje premeniť oxid uhličitý na palivo. V prípade, že by sa tento druh paliva podarilo zaviesť do praxe, letecký priemysel by sa ihneď stal „uhlíkovo neutrálnym“.

Experiment prebiehal v laboratórnych podmienkach

Radosť z tohto experimentu však mierne kazí fakt, že celý experiment prebiehal v laboratórnych podmienkach v reaktore z nehrdzavejúcej ocele, ktorý dokázal vyprodukovať iba niekoľko gramov kvapaliny. Vedci však vo svojej štúdii uvádzajú, že ich metóda je vhodná aj na zachytávanie veľkého množstva skleníkových plynov, či už z tovární, alebo priamo zo vzduchu, čo by výrazne mohlo prispieť k spomaleniu procesu globálneho otepľovania.

Tiancum Xiao, jeden z hlavných autorov celej štúdie, tvrdí, že ich metóda je lacnejšia ako iné v súčasnosti využívané alternatívne metódy, najmä kvôli veľmi nízkej spotrebe elektriny. Navrhované zariadenia by pritom podľa autorov mali byť nainštalované v bezprostrednej blízkosti vedľa tovární, z ktorých by sa zachytával všetko prebytočný oxid uhličitý.

Rozdiel medzi bežne využívanou ekonomickou metódou pre letecké palivo a navrhovanou metódou. Benzhen Yao et al. Nature.

Experiment vo vedeckých kruhoch okamžite vyvolal vlnu rozruchu, pričom niekoľko odborníkov z danej oblasti, ktorí neboli do štúdie zapojení, uznali, že navrhované zariadenie má veľkú budúcnosť v prípade, ak dokážu vedci prejsť z výroby malého množstva paliva v laboratórnych podmienkach na veľkovýrobu v reálnom svete. Iní vedci však uplatnenie tejto metódy v praxi spochybňujú, nakoľko získavanie oxidu uhličitého priamo zo vzduchu je podľa nich veľmi náročný proces.

Najbližšie čakajú na zainteresovaných odborníkov a vedcov zložité výpočty, z ktorých musia zistiť, koľko oxidu uhličitého, vodíka a oxidov použitých ako katalyzátor je potrebné na výrobu takého množstva paliva, ktoré by postačovalo pre dlhé lety.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

Články, ktoré hýbu svetom