Veda nám neustále dokazuje, že vesmír je plný nečakaných zvratov a dynamických premien. Prvú miliardu rokov po Veľkom tresku totiž vesmír vôbec nevyzeral tak, ako ho poznáme dnes – čistý, plný jasne žiariacich hviezd a galaxií. Bol zahalený do hustej hmly neutrálneho vodíka, ktorá pohlcovala všetko ultrafialové svetlo a bránila mu v šírení. Tento stav však netrval večne.

Tento kľúčový zlom v dejinách kozmu, známy ako éra reionizácie, bol pre vedcov po celé desaťročia veľkou záhadou. Nevedeli sme s istotou určiť, čo presne túto vesmírnu hmlu rozptýlilo. Z najnovších zistení, na ktoré upozornil portál Universe Today, astronómovia vďaka legendárnemu Hubblovmu vesmírnemu ďalekohľadu konečne prichytili priameho vinníka pri čine. Je ním trpasličia, no nesmierne divoká galaxia MXDFz4.4, ktorú vidíme v stave, v akom bola len 1,4 miliardy rokov po Veľkom tresku.

Kozmická pec, ktorá požiera tmu

Galaxia MXDFz4.4 je v porovnaní s našou Mliečnou dráhou doslova trpaslík – je približne stokrát menšia. Nenechaj sa však oklamať jej veľkosťou. Táto malá galaxia je totiž neuveriteľne agresívna a produktívna. Nové hviezdy v nej vznikajú až desaťkrát rýchlejšie ako v našej domovskej galaxii. Keď natlačíš také obrovské množstvo mladých, horúcich a masívnych hviezd do takého malého priestoru, vytvoríš gigantickú kozmickú pec.

Práve táto extrémna koncentrácia energie produkuje obrovské množstvo ultrafialového žiarenia. Vedci predpokladajú, že táto divoká aktivita umožňuje polovicu až všetko ultrafialové svetlo doslova pretlačiť cez hustý plynný obal a nechať ho uniknúť do voľného kozmu, čím čistí okolitý priestor.

Keď hviezdy pomáhajú po smrti

Masívne hviezdy v tejto galaxii však nepomáhajú len počas svojho života. Ich osud je rýchly a búrlivý – vyhoria za pár miliónov rokov a následne explodujú ako supernovy. Každý takýto gigantický výbuch vytrhne do okolitého hustého vodíkového plynu obrovskú dieru. Tieto diery fungujú ako akési kozmické okná, ktorými môže prenikavé svetlo bez prekážok prúdiť von.

Galaxia MXDFz4.4 si tak doslova sama presekáva cestu cez tmu a čistí svoje bezprostredné susedstvo. Výskum hlbokého vesmíru nám ukazuje, aké turbulentné procesy formovali náš svet. Podobne fascinujúce sú však aj bližšie objavy – napríklad čudné správanie nášho Mesiaca, ktoré prekvapilo vedcov svojou nečakanou anomáliou.

Tímová práca najlepších teleskopov sveta

Hubblov teleskop by však na tento úspech sám nestačil. Svetlo z galaxie MXDFz4.4 putovalo k Zemi viac ako 12 miliárd rokov. Počas tejto nesmierne dlhej cesty ho rozpínajúci sa vesmír natiahol z ultrafialového spektra až do viditeľného svetla, ktoré dokáže zachytiť práve Hubble. Aby astronómovia potvrdili svoje odhady, museli zapojiť aj ďalšie špičkové prístroje.

Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba (JWST) pomohol presne zmerať hmotnosť galaxie a analyzovať jej históriu, zatiaľ čo Very Large Telescope (VLT) v Čile určil jej presnú polohu na oblohe.

Tento objav posúva naše chápanie ranného vesmíru na úplne novú úroveň. Doteraz najstaršia známa galaxia, pri ktorej sme zaznamenali únik ionizujúceho svetla, pochádzala z obdobia 1,6 miliardy rokov po Veľkom tresku. MXDFz4.4 posúva túto hranicu ešte hlbšie do minulosti. Vedci predpokladajú, že takýchto „malých pecí“ sa v hlbokom vesmíre skrýva omnoho viac. Boli to práve tieto nenápadné galaxie, ktoré spoločnými silami zapálili svetlo v dovtedy temnom kozme.

Čítajte viac z kategórie: Vesmír a veda