Na východnom krídle NATO sa mení spôsob, akým vojaci sledujú obloha. Poľsko nechce čakať, kým sa hrozba objaví na hranici dosahu klasických radarov. Buduje systém, ktorý má vidieť ďalej a najmä nižšie, tam, kde sa dnes odohráva väčšina moderných útokov.

Náš severný sused zriaďuje 37. rádiotechnický prápor Barbara, ktorý bude obsluhovať systém tetherovaného aerostatu, píše Army Recognition. Jednotka bude pôsobiť v rámci 3. vroclavskej rádiotechnickej brigády a operovať z viacerých lokalít na severovýchode a juhovýchode krajiny. Cieľ je jasný: zabezpečiť nepretržité včasné varovanie smerom k najzraniteľnejším prístupovým osiam na východe.

Podľa poľských ozbrojených síl má ísť o modernú formáciu budovanú ako distribuované oči armády. Úlohou nebude ničiť ciele, ale odhaľovať a identifikovať nízko letiace riadené strely, drony, lietadlá a dokonca aj niektoré pozemné či námorné ciele. Práve nízka letová hladina umožňuje hrozbám využívať slepé zóny pozemných radarov spôsobené terénom a zakrivením Zeme.

Zmluva s USA za 960 miliónov dolárov

Systém Barbara Poľsko obstaráva prostredníctvom programu U.S. Foreign Military Sale. V máji 2024 Varšava podpísala medzivládnu dohodu so Spojenými štátmi na dodávku štyroch aerostatových systémov prieskumu vzdušného priestoru v hodnote približne 960 miliónov dolárov. Dodávky sú plánované na roky 2026 až 2027 a plná operačná spôsobilosť sa očakáva do konca roka 2027.

Na projekte sa podieľajú spoločnosti Raytheon, TCOM, ELTA North America a Avantus Federal. Ide teda o etablovanú architektúru, nie experimentálny prototyp. Súčasťou balíka sú samotné aerostaty s radarom včasnej výstrahy, systémy identifikácie vlastný cudzí, elektronické senzory, ukotvovacie a napájacie systémy s optickými vláknami, pozemné riadiace stanice, výcvik aj dlhodobá technická podpora.

Radar vo výške 4 kilometre

Kľúčová výhoda systému spočíva v geometrii. Aerostat vynesie 3D radar približne do výšky 4 kilometre. Tým sa výrazne rozšíri radarový horizont a systém dokáže detegovať nízko letiace ciele na vzdialenosť stovák kilometrov. Ide o typickú letovú hladinu riadených striel s plochou dráhou letu, útočných dronov či bezpilotných prostriedkov, ktoré sa snažia preniknúť pod uhlom pohľadu klasických pozemných radarov.

Podľa verejne dostupných informácií má ísť o viac lúčový Dopplerov radar typu AESA s modulmi na báze nitridu gália. Systémy tejto triedy umožňujú 360 stupňové pokrytie, sledovanie stoviek cieľov súčasne a režimy optimalizované buď na širokoplošné vyhľadávanie, alebo na detailné sledovanie vybraného sektora. Výdrž na stanovišti môže dosahovať niekoľko týždňov v závislosti od počasia.

wojsko-polskie.pl

Posilnenie východného krídla NATO

37. rádiotechnický prápor bude fungovať ako senzorový manévrovací prvok integrovaného systému protivzdušnej a protiraketovej obrany. Jeho úloha je skrátiť čas medzi detekciou a reakciou. Presnejšie a skoršie údaje o cieli zvyšujú účinnosť stíhacieho letectva aj pozemných protilietadlových systémov stredného a krátkeho dosahu.

Poľsko dlhodobo zvyšuje obranné výdavky na približne 4 percentá HDP a reaguje na bezpečnostnú situáciu vo svojom okolí vrátane vojny na Ukrajine. Geografia krajiny a blízkosť Bieloruska či ruskej exklávy Kaliningrad vytvárajú tlak na uzatvorenie medzery v detekcii nízko letiacej hrozby.

Aerostatové systémy nie sú v NATO bežné. Spojené štáty sa v minulosti pokúsili o podobný koncept v rámci programu JLENS, ktorý bol napokon obmedzený. Izrael naopak prevádzkuje systém Sky Dew. Poľsko sa tak zaradí medzi štáty, ktoré stavili na vyvýšené a vytrvalé senzory ako súčasť veľmocenskej technologickej súťaže.

Barbara má premeniť východnú hranicu z radarovej hranice na trvalo monitorovaný priestor. V prostredí, kde rozhodujú minúty a nízka letová hladina je štandardom útočných prostriedkov, môže práve výška 4 kilometre znamenať rozdiel medzi včasnou reakciou a nepríjemným prekvapením.