Pokus, v rámci ktorého sa tím austrálskych vedcov snažil pozmeniť charakter oblakov nad Veľkou koralovou bariérou tak, aby pohlcovali viac slnečného svetla, bol úspešný. Môže ísť pritom o veľký prelom v oblasti ochrany koralových útesov, ktoré sú veľmi vážne ohrozené vymretím.

Ako cez víkend informoval vedúci projektu Daniel Harrison, výsledky prvého pokusu boli „veľmi, veľmi povzbudzujúce“. Ak by sa potvrdili aj pri ďalších pokusoch, a ak by sa technika začala uplatňovať aj vo väčšom meradle, koralom by ešte mohla svitnúť nádej, že budú zachránené, uviedol Harrison, ktorý je profesorom environmentálneho inžinierstva na austrálskej Southern Cross University.

Prelomová technika, ktorú vedci nad časťou Veľkej koralovej bariéry použili, je známa ako bielenie alebo vyjasňovanie oblakov (cloud brightening, alebo tiež marine cloud brightening) a spočíva vo vystreľovaní veľkého objemu kryštálikov soli získaných z morskej vody na oblohu.

Cieľom je dosiahnuť, aby oblaky na oblohe boli jasnejšie, odrážali tak viac slnečného žiarenia, čo má následne vplyv na mierne schladenie teploty oceánu. To by mohlo mať zas veľmi priaznivý vplyv na koraly, keďže práve stále vyššia priemerná teplota oceánu je príčinou ich vymierania.

Smutnou časťou príbehu je to, že pokus, o ktorého výsledkoch austrálski vedci informovali až teraz, sa uskutočnil už pred mesiacom, teda ešte predtým, ako tím austrálskych meteorológov pred dvoma týždňami zverejnil svoje najnovšie zistenia o stave vymierania Veľkej koralovej bariéry, a tie sú naozaj šokujúce.

„Silné blednutie postihlo všetky tri časti bariéry – severnú, centrálnu a teraz aj rozsiahle časti jej južného sektoru,“ informoval začiatkom apríla popredný austrálsky expert na koraly Terry Hughes.

Vývoj technológie na bielenie morských oblakov, ak sa vedci a predovšetkým austrálska vláda rozhodnú ísť týmto smerom, tak bude zrejme súbojom s časom.

Podľa Harrisona, ak má byť táto technika naozaj účinná v širšom meradle, musí sa vykonávať pravidelne v desaťnásobne väčšom rozsahu, ako tomu bolo počas marcového pokusu. Niečo také by pritom podľa neho mohlo byť z technického hľadiska reálne až zhruba za štyri roky.

Podľa údajov austrálskych meteorológov zažila Veľká koralová bariéra vo februári, čo sa týka povrchovej vody, najteplejší mesiac od roku 1900.

Veľká koralová bariéra sa rozprestiera na ploche vyše 344-tisíc kilometrov štvorcových, čo je viac než rozloha Talianska. Už v rokoch 2016 a 2017 podľa odhadov odumrela zhruba tretina až polovica jej koralov. Stalo sa tak v dôsledku zvýšených teplôt mora súvisiacich s globálnym otepľovaním. Tento fenomén zaznamenali vedci prvý raz v roku 1998.

Pošli nám TIP na článok



Vesmír a veda