Rusi zneužili počasie a poslali 863 dronov. Jeden zasiahol vlak len dva kilometre od Poľska

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu nasadilo počas 24 hodín až 863 dronov, pričom veľkú časť trás ukrylo pod hustú oblačnosť. Útok ukázal, že počasie môže výrazne obmedziť termovíziu a mobilné protilietadlové tímy, hoci samotné radarové systémy neoslepí.

Jeden z najväčších ruských dronových útokov smeroval cez severnú a západnú Ukrajinu až k hraniciam NATO. Podľa údajov, ktoré priniesol Defence Blog, zaznamenal ukrajinský generálny štáb v priebehu 24 hodín nasadenie 863 bezposádkových lietadiel.

Dron zasiahol lokomotívu osobného vlaku vo Volynskej oblasti približne dva kilometre od hranice s Poľskom. Ukrajinské železnice uviedli, že ich systém monitorovania hrozieb posádku včas varoval. Pri zásahu preto neboli hlásené obete.

Ďalší útok zasiahol nákladné vozidlo približne 800 metrov od hraničného priechodu. Poľsko v reakcii vyslalo stíhačky F-16, vrtuľníky a lietadlo včasnej výstrahy Saab. Podľa poľských predstaviteľov však ruské stroje tentoraz nenarušili poľský vzdušný priestor.

Nešlo o 863 dronov leti­acich naraz

Číslo 863 treba čítať opatrne. Pokrýva celý 24-hodinový interval a nie jedinú kompaktnú vlnu, ktorá by sa v rovnakom okamihu nachádzala vo vzduchu. Hlásenia ukrajinského letectva o samotnom nočnom útoku preto uvádzajú nižšie čísla. V bezprostrednej nočnej vlne mala protivzdušná obrana zostreliť alebo elektronicky zlikvidovať 409 cieľov. To zároveň neznamená, že všetky ostatné drony úspešne zasiahli určené objekty. Časť mohla spadnúť, minúť cieľ alebo pokračovať mimo sledovaného priestoru.

Podľa analytikov viedli trasy dronov prevažne pod hustou oblačnosťou. Stroje sa pohybovali pri hranici s Bieloruskom, následne sa otáčali na západ a pokračovali cez Černihivskú a Volynskú oblasť.

Nízke oblaky, dážď a vysoká vlhkosť zhoršujú obraz denných kamier aj termovízie. Termokamera síce nehľadá viditeľné svetlo, ale tepelné žiarenie môže byť v atmosfére utlmené a kontrast medzi dronom a pozadím klesá. Oblačnosť zároveň skracuje vzdialenosť, na ktorú operátor cieľ spozoruje.

Pre mobilné tímy vyzbrojené guľometmi alebo ľahkými protilietadlovými kompletmi ide o vážny problém. Ak dron nevidia, zostáva im zvuk motora a údaje zo spoločnej siete protivzdušnej obrany. Po jeho objavení pod mrakmi môžu mať na reakciu iba niekoľko sekúnd.

Radarové systémy však oblaky bežne „vidia“ inak než optické senzory. Počasie ich môže ovplyvňovať podľa použitej frekvencie a intenzity zrážok, no hustá oblačnosť sama osebe neurobí dron neviditeľným. Slabinou je skôr nedostatok radarov schopných nepretržite pokrývať celé územie a odovzdávať presné údaje lacnejším palebným tímom.

YouTube/Next-Generation Future/YouTube/Globl Military Forum (Úprava redakcie)

Vo vzduchu nebol iba jeden typ dronu

Útok mal kombinovať úderné drony Geran, klamné ciele Gerbera a Parodiya, stroje Banderol aj novší prúdový variant. Jednotlivé typy sa líšia rýchlosťou, tepelnou stopou, letovým profilom a úlohou.

Klamný cieľ nemusí niesť veľkú bojovú hlavicu. Jeho úlohou môže byť prinútiť obranu zapnúť radary, odhaliť ich polohu alebo spotrebovať drahú raketu. Keď sa medzi pomalými vrtuľovými dronmi objaví rýchlejší prúdový stroj, obrana musí v krátkom čase rozlišovať ciele s úplne odlišnými vlastnosťami.

Práve kombinácia počtu, rôznych konštrukcií, viacerých smerov a nepriaznivého počasia vytvára väčší problém než samotný výkon jedného dronu. Rusko nemusí úplne vyradiť protivzdušnú obranu. Stačí ju zahltiť natoľko, aby niekoľko úderných strojov preniklo k cieľom.

Zásah pri Poľsku je varovaním aj pre Slovensko

Útok odohrávajúci sa iba niekoľko kilometrov od poľského územia ukazuje, ako ľahko sa môže masové nasadenie dronov priblížiť k hranici NATO. Slovensko má s Ukrajinou kratšiu hranicu než Poľsko, rovnaký problém by sa ho však týkal pri trasách vedených cez Zakarpatskú oblasť.

Centralizovaný radar nestačí, ak údaje nedostanú prostriedky schopné zasiahnuť nízko letiaci cieľ. Účinná obrana musí spájať radary, pasívne rádiové senzory, akustické detektory, termovíziu, elektronické rušenie a lacné prostriedky ničenia.

Výsledok ruského útoku ukazuje jasnú lekciu: moderná protivzdušná obrana musí fungovať aj vtedy, keď ľudské oko a kamera na oblohe takmer nič nevidia.

Čítajte viac z kategórie: Novinky