Nápadne pripomína výtvor zo Zeme. Slávny rover Curiosity našiel na Marse čudný predmet

NASA opäť nezostala nič dlžná svojej povesti a z Marsu nám priniesla zábery, ktoré vyzerajú ako niečo z iného sveta. A to doslova. Slávny Rover Curiosity, ktorý už dlhé roky skúma povrch Červenej planéty, totiž zachytil čiernobielu fotografiu zvláštneho kameňa pripomínajúceho koral z našich oceánov. Tému priniesol portál LiveScience.

Nie je to však žiadny mimozemský živočích, ale malý, svetlý a vetrom opracovaný kameň s priemerom len okolo 2,5 centimetra. Objavený bol v slávnom Galeho kráteri už 24. júla, no NASA svoje zábery zverejnila až začiatkom augusta. Záhada tkvie v tom, že tento kameň vyzerá presne ako vetvený koral, ktorý stavali miliardy rokov morské organizmy na Zemi.

Jednoduché vysvetlenie

Podľa odborníkov z NASA sú tieto „koralové“ útvary výsledkom dávnej vody, ktorá pred miliardami rokov na Marse existovala. Voda, podobne ako na Zemi, bola plná minerálov, ktoré postupne prenikali cez drobné trhliny v horninách. Tam sa usadzovali a vytvárali pevné „žilky“. Ide práve o tie vetvené štruktúry, ktoré dnes vidíme na snímkach Curiosity. Po miliónoch rokov pritom veterná erózia z obložených častí kamena „vybrúsila“ jeho pôvodnú formu a odhalila túto fascinujúcu koralovú podobu.

Curiosity pritom v Galeho kráteri nachádza stále nové a nové záhadné formácie. Okrem spomínaného „koralu“ tam v ten istý deň rovera zaujal aj kameň pomenovaný „Paposo“, ktorý svojím tvarom budí rovnakú pozornosť, a rok predtým zase malý, kvetinový útvar, ktorý rover zdokumentoval takisto v tomto kráteri.

NASA Jet Propulsion Laboratory

Slávna misia

Pripomeňme, že Curiosity pristál na Marse v roku 2012 práve v Galeho kráteri, ktorý vznikol nárazom meteoritu a leží na hranici medzi hornatým južným pólem a rovnejšími planinami na severe. Jeho poslaním je skúmať povrch a zisťovať, či tam niekedy mohli existovať podmienky pre život.

A výsledky? Po viac ako desaťročnom putovaní sa nám podarilo dokázať, že Mars bol kedysi obývateľný. Curiosity našla napríklad dlhé reťazce uhlíka v horninách starých 3,7 miliardy rokov a dôkazy o existencii uhlíkového cyklu, ktorý je základom života.

Rover zatiaľ prešiel len zlomok z približne 154 kilometrov širokého krátera, no jeho objavy neustále rozširujú naše poznanie o planéte, ktorá kedysi mohla byť domovom pre život. A kto vie, aké ďalšie prekvapenia nám ešte pripraví.

Čítajte viac z kategórie: Novinky