Rýchlo sa opakujúce rádiové signály z vesmíru môžu mať nezvyčajné vysvetlenie, informuje ScienceNews. Ich zdrojom sú podľa vedcov planéty v okolí neutrónových hviezd, ktoré pri svojom rozpade spôsobia nezvyčajný fenomén.

Príliš blízko k neutrónovým hviezdam

Vedci z Nankingskej univerzity v Číne vyhotovili nové počítačové simulácie a modely, pomocou ktorých sa snažili objasniť pôvod rýchlych opakujúcich sa rádiových signálov (FRB), ktoré boli po prvý raz objavené v roku 2007 a odvtedy observatóriá objavili stovky podobných. Ich zdroje sú pritom aj po rokoch výskumu nejasné.

Podľa najnovšej štúdie, zverejnenej v The Astrophysical Journal, môžu niektoré z týchto signálov vysvetliť rozpadávajúce sa planéty v tesnej blízkosti svojich materských hviezd. Konkrétne sa jedná o vzdialené exoplanéty obiehajúce okolo neutrónových hviezd.

Casey Reed, Penn State University

Vedci vypočítali, čo sa môže takejto planéte v okolí neutrónovej hviezdy stať, v prípade že obieha po vysoko eliptickej orbite. Výsledky k planéte rozhodne nie sú zhovievavé. Ako dokazujú ich modely, slapové sily hviezdy takúto planétu postupne roztrhajú na kusy, pričom z nej pri každom blízkom prechode vytrhnú niekoľko kusov s priemerom pár kilometrov a s hmotnosťou jednej milióntiny hmotnosti celej planéty.

Rolu zohráva solárny vietor

Ako naše Slnko, tak aj neutrónové hviezdy produkujú solárny vietor. Rozdiel je ten, že v prípade neutrónovej hviezdy je tento vietor oveľa silnejší a simulácie dokazujú, že po zasiahnutí úlomkov planéty môžu vznikať extrémne silné rádiové emisie, píše Futurism. Zvyšky úlomkov ostávajú v pohybe okolo hviezdy, zo Zeme ich však viac nevidíme.

Keď vedci porovnali tieto výsledky s dvomi skutočnými zdrojmi FRB, prišli na to, že sa jedná o potenciálne správne vysvetlenie. Objasňuje totiž nielen tvorbu týchto signálov, ale tiež ich silu.

Aj zo stredu galaxie

Zatiaľ bez vysvetlenia k nám dopadajú signály aj zo stredu našej galaxie, pričom vedci ponúkli hneď niekoľko protirečiacich si vysvetlení. Do značnej miery sú astronómovia obmedzení infraštruktúrou, ktorá sa ale takisto postupne vyvíja a zásadne im môžu vo výskume pomôcť nové, oveľa silnejšie rádioteleskopy či vesmírne observatóriá, ako je napríklad Vesmírny teleskop Jamesa Webba.

Tím však zároveň dodáva, že ak pri každom takomto blízkom obehu planéta stratí čas svojej hmotnosti, zmení aj jej obežná dráha. Je z toho dôvodu možné, že množstvo týchto rádiových signálov jednoducho neexistuje dostatočne dlho na to, aby sme ich mohli zo Zeme odhaliť a následne skúmať.

Vysvetlení je mnoho

Rádiové signály mätú odborníkov už dlhšiu dobu a aj keď sa často objaví možné vysvetlenie, niekedy je to práve naopak a celá záhada sa ešte väčšmi prehĺbi. Niektoré z nich sa dokonca objavujú aj oveľa bližšie k Zemi, než astronómovia pôvodne čakali a niektoré z týchto výbuchov vyžiaria v zlomku sekundu toľko energie, čo naše Slnko za celý deň.

Jingchuan Yu, Beijing Planetarium/ NRAO

Počas rokov výskumu vedci navrhli niekoľko vysvetlení tohto javu, od silných magnetarov až po neutrónové hviezdy s vysokou rýchlosťou rotácie či dokonca asteroidy interagujúce s magnetarmi. Záhadných signálov však objavili už stovky a definitívne riešenie je zatiaľ v nedohľadne.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú