Ötzi, ktorého telo odpočívalo v ľadovom objatí viac ako päť tisícročí, neustále fascinuje vedeckú obec. Najnovší výskum však posúva naše chápanie tejto múmie na úplne novú úroveň. Ukazuje sa, že Ötzi slúži ako unikátna mikrobiálna „časová schránka“.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Väčšina ľudí vníma túto nájdenú múmiu ako neživý historický predmet, no pod povrchom sa odohráva čulý mikrobiálny život. Vedci sa zamerali na to, ktoré mikroorganizmy boli súčasťou jeho prirodzenej črevnej mikroflóry počas života a ktoré sa na telo dostali až po smrti v drsných podmienkach ľadovca.

Výsledky publikované v žurnále Microbiome, na ktoré upozornil portál Science Daily, potvrdzujú, že genetický materiál odobratý z vnútorných tkanív obsahuje nielen baktérie typické pre človeka spred 5 300 rokov, ale aj prekvapivé druhy kvasiniek.

Tieto zistenia nám umožňujú nahliadnuť do zloženia mikrobiómu dávnych ľudí, čo je v modernej dobe, ovplyvnenej priemyselnou stravou a antibiotikami, takmer nemožné zistiť z bežných vzoriek.

Preživší z ľadových čias

Objav špecifických druhov kvasiniek bol pre výskumný tím z Eurac Research nečakaný. Tieto organizmy sú adaptované na extrémny chlad a geneticky sa zhodujú s kmeňmi nájdenými v Antarktíde.

Podľa vedcov nejde o dávno mŕtve fosílie. Mnohé z týchto kvasiniek prežili na múmii tisícročia a naďalej existujú v súčasných podmienkach múzea, kde je teplota udržiavaná na úrovni -6 °C pri vysokej vlhkosti.

Frank Maixner, vedúci tímu, označuje tieto mikroorganizmy za tichých spoločníkov, ktorí Ötziho sprevádzali na jeho dlhej ceste históriou. Múmia tak v skutočnosti funguje ako živý, dynamický systém.

Prekvapivá „potrava“ z minulosti

Zaujímavým zistením je schopnosť niektorých kvasiniek rozkladať fenol. Táto látka bola v minulosti používaná na čistenie povrchu múmie od plesní po jej náleze v roku 1991.

Zdá sa, že mikroorganizmy sa dokázali prispôsobiť a túto chemikáliu využiť ako zdroj energie pre svoje prežitie. Táto schopnosť adaptácie je pre vedcov kľúčovým poznatkom pri vývoji budúcich stratégií konzervácie.

Podobne fascinujúce procesy objavujú vedci aj pri iných telách, napríklad v rámci výskumov, ktoré ukazujú, ako planetárne telesá a ich vnútro fungujú úplne inak, než sme si mysleli.

Budúcnosť konzervácie a priemyslu

Konzervátori v Južnom Tirolsku teraz stoja pred novou výzvou. Neustále monitorovanie mikrobiálneho stavu je nutnosťou, aby sa predišlo poškodeniu tohto vzácneho archeologického nálezu.

Výskum však prináša aj praktické využitie. Mikroorganizmy, ktoré dokážu fungovať pri nízkych teplotách, majú obrovský potenciál v priemyselnej výrobe. Mohli by totiž zefektívniť procesy, ako je napríklad fermentácia, bez potreby vysokého energetického zaťaženia.

Okrem historických nálezov sa veda čoraz viac zameriava aj na súčasnú ochranu prírodných zdrojov, ako napríklad možnosti zachytávania vody, ktoré môžu pomôcť aj slovenským domácnostiam.

Čo znamená táto kontinuita

Táto štúdia definitívne mení náš pohľad na to, čo znamená zachovanie tela v ľade. Ötzi nie je zakonzervovanou spomienkou, ale biologickým prostredím, ktoré sa neustále vyvíja.

Pre nasledujúce generácie výskumníkov to znamená nutnosť pristupovať k múmii nie ako k statickej soche, ale ako k meniacej sa biologickej entite. Znalosť týchto procesov je nevyhnutná pre prežitie múmií v múzejných podmienkach.

V konečnom dôsledku nám tento „ľadový muž“ opäť raz ukázal, že aj po viac ako 5 000 rokoch nás má čím prekvapiť, a to nielen svojou históriou, ale aj životom, ktorý v sebe stále nesie.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Čítajte viac z kategórie: Vesmír a veda

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP