Ilustračný obrázok (ChatGPT)

Dažďová voda má jednu neodolateľnú vlastnosť: na faktúre za ňu nenájdeš ani cent. To však ešte neznamená, že je lacné ju zachytiť a používať. Medzi kvapkou na streche a vodou v záhradnej hadici stojí filter, čerpadlo, potrubie, výkop a najmä nádrž, ktorá môže stáť tisíce eur.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Prepočítali sme preto modelový rodinný dom so strechou s pôdorysnou plochou 100 m² v troch odlišných regiónoch. Použili sme zrážkové normály SHMÚ pre Bratislavu-letisko, Poprad a Košice-letisko za obdobie 1991 až 2020. Aby sme izolovali vplyv počasia, vo všetkých troch lokalitách sme úsporu ocenili rovnakou aktuálnou variabilnou tarifou BVS: 1,8241 eura za kubický meter vodného a 1,7644 eura za kubický meter stočného s DPH.

Výsledok nášho prepočtu je celkom zaujímavý a mnohých naozaj prekvapí.

Ako vlastne funguje systém na dažďovú vodu?

Zachytávanie vody nie je len o „dielni a bareli pod odkvapom“. Aby voda v nádrži nehnila a nepoškodila čerpadlo, moderne riešený systém funguje v štyroch krokoch:

1. Zber zo strechy: Dažďová voda steká zo krytiny do odkvapov. Už tu dochádza k prvým stratám; časť vody sa odparí alebo ju odfúkne vietor ešte pred vtokom (v modeli započítané ako odtokový súčiniteľ 0,80).

2. Filtrácia a prvý splach: Pred vstupom do nádrži prejde voda cez filter (napr. košíkový alebo šachtový), ktorý zachytí lístie, mach a hrubé nečistoty. Najšpinavšia prvá vlna dažďa sa často odkláňa (účinnosť filtra 0,90).

3. Skladovanie a pokojné natekanie: Voda prúdi do dna nádrže cez tzv. spomaľovač vtoku, aby nerozvírila usadený sediment na dne. Prebytočná voda pri preplnení odteká cez bezpečnostný prepad do vsaku alebo kanalizácie.

4. Čerpanie do domu či záhrady: Čerpadlo neoboberá vodu z úplného dna ani z hladiny, ale pomocou plávajúceho odberu berie najčistejšiu vodu z stredu nádrže.

Článok pokračuje pod videom ↓

Zo 100 m² strechy nezískaš celý dážď

Základný prepočet je jednoduchý. Jeden milimeter zrážok na jednom štvorcovom metri predstavuje jeden liter vody. Ak teda v Bratislave spadne podľa normálu 574,5 mm za rok, na 100 m² strechu dopadne 57 450 litrov, teda 57,45 m³ vody.

Časť vody ostane na krytine, odparí sa alebo minie povrch strechy a odkvap. Ďalšiu časť stratí systém pri filtrácii a prvom oplachu nečistôt. V modeli používame odtokový súčiniteľ strechy 0,80 a účinnosť filtra 0,90. Do nádrže preto nepripíšeme 100 %, ale 72 % zrážok: objem = zrážky × 100 m² × 0,80 × 0,90 / 1 000.

Bratislavský hrubý potenciál 57,45 m³ sa tak zníži na 41,36 m³ ročne. V Košiciach je výsledkom 44,10 m³ a v Poprade 45,84 m³. Rozdiel medzi najsuchšou a najvlhšou z trojice je len 4,48 m³ za rok. Pri samotnom vodnom má hodnotu približne 8,17 eura, pri súčte vodného a stočného približne 16,08 eura. Región teda hrá úlohu, ale účet za nádrž neporazí.

Koľko vody zachytí strecha
Zo 100 m² strechy možno získať viac než 40 m³ vody ročne
Výpočet počíta so zrážkovými normálmi SHMÚ 1991 – 2020 a celkovou výťažnosťou systému 72 %.
Región / stanica Zrážky za rok Voda na streche Voda po stratách Straty
Bratislava-letisko 574,5 mm 57,45 m³
41,36 m³
 16,09 m³
Košice-letisko 612,5 mm 61,25 m³
44,10 m³
 17,15 m³
Poprad 636,7 mm 63,67 m³
45,84 m³
 17,83 m³
Výpočet: zrážky × 100 m² × odtokový súčiniteľ 0,80 × účinnosť filtrácie 0,90. Poprad dosahuje z porovnávaných lokalít najvyšší využiteľný objem.
Nádrž vodu presúva v čase

Ročný súčet stále nehovorí, koľko vody domácnosť naozaj využije. Záhrada ju potrebuje najmä od apríla do septembra, kým počas zimy sa nádrž môže naplniť a ďalšie zrážky odtečú prepadom. Práve tu vstupuje do hry objem zásobníka.

Pre porovnanie sme vytvorili záhradný model so spotrebou 40 m³ za sezónu. Dopyt sme rozdelili na 3 m³ v apríli, 5 m³ v máji, 8 m³ v júni, 10 m³ v júli, 9 m³ v auguste a 5 m³ v septembri. Mesačné normály SHMÚ sme v rámci jednotlivých mesiacov rozložili rovnomerne po dňoch a systém nechali opakovať normálový rok, aby výsledok neskresľovala náhodne prázdna nádrž 1. januára.

Je to však ideálny bilančný, nie projektantský model. Rovnomerné rozloženie dažďa je skôr priaznivé: skutočný rok má prívalové lejaky, ale aj niekoľkotýždňové suchá, takže reálna nádrž môže časť vody preliať a inokedy zostať prázdna. Model je však dosť presný na porovnanie regiónov a veľkostí za rovnakých podmienok.

Najmenšia dvojkubíková nádrž využije v Bratislave približne 26 m³, v Košiciach 31,22 m³ a v Poprade 32,88 m³. Päťkubíková nádrž pridá iba tri kubíky ročne, pretože veľká časť dodatočnej kapacity čaká mimo zavlažovacej sezóny. Desaťkubíkový zásobník sa dostane na 34,01 až 40 m³, no jeho vyššia cena zhltne finančný prínos.

schéma zachytávania dažďovej vody
Ilustračný obrázok - schéma (ChatGPT)

Tri ceny nádrží, tri nepríjemné návratnosti

Pri cenách sme vychádzali z jednej porovnateľnej produktovej rady podzemných nádrží so čerpadlom. Dvojkubíkový set bol v čase spracovania ponúkaný za 1 399,90 eura, päťkubíkový za 2 599,90 eura a desaťkubíkový za 3 999,90 eura s DPH. Samotný výrobok však nie je hotový systém.

V článku sa po odomknutí dozvieš

  • Akú nečakanú pascu ukrýva záhradný vodomer a ako môže zmeniť návratnosť investície.

  • Porovnanie 2, 5 a 10 m³ nádrží v troch regiónoch, z ktorého jasne vychádza, ktorý objem sa finančne neoplatí.

  • Či sa oplatí splachovať toaletu a prať dažďovou vodou, alebo tým iba predražíš účty za kanalizáciu.

  • Presný prehľad ročných úspor a návratnosti v rokoch pre Bratislavu, Košice a Poprad.

  • 4-krokový návod, ako správne dimenzovať nádrž, aby si nevyhodil tisíce eur za zbytočne veľký zásobník.

Po odomknutí tiež získaš

  • Články bez reklám
  • Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
  • Exkluzívne benefity

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP