Vedcom z Rice University sa podarilo vytvoriť nový technologický postup, vďaka ktorému dokážu z takmer akéhokoľvek odpadu na báze uhlíka vytvoriť grafén, ktorý sa dá opätovne využiť v priemysle. Týmto spôsobom by sa mohlo vo výraznej miere znížiť množstvo produkovaného odpadu, ktorý je problém skladovať.

Či už je to banánová šupka alebo stará pneumatika, v oboch prípadoch je ich štruktúra na báze uhlíka, čo možno využiť na nový proces tvorby grafénu. Okrem pozitívneho vplyvu na životné prostredie sa týmto aspoň z časti môže vyriešiť problém s neustále hromadeným odpadom. Len z pohľadu potravín sa ročne vyhodí približne 30 – 40 % celkového objemu, a to len z dôvodu, že sa jedlo pokazí. Nehovoriac o množstve plastov, ktorých ročná produkcia je v miliónoch ton.

Efektívny a lacný spôsob výroby grafénu

Proces sa nazýva „flash graphene“, nakoľko jeho výroba je veľmi rýchla a pomerne lacná. Spočíva v zahrievaní odpadových produktov na teplotu 3000 Kelvinov (2727 °C), čo preruší uhlíkové väzby medzi atómami, pričom v priebehu niekoľkých milisekúnd sa z nich vytvorí grafén. Ide o veľmi efektívne spracovanie odpadových materiálov, ktoré by inak skončili na skládke. Akékoľvek tuhé látky sú vhodným adeptom k tomu, aby sa mohli zmeniť na ďalej využiteľný materiál.

Rice University

Takto sa môže produkovať ako grafén nižšej kvality vo väčšom množstve,  tak aj kvalitnejší grafén v menšom množstve. Využitie tohto materiálu je známe vo viacerých oblastiach – napríklad v automobilovom priemysle, pri výrobe odevov či v stavebníctve (cement). Práve v stavebníctve vidia vedci najširšie uplatnenie, nakoľko ide o odvetvie, ktoré je vo veľkej miere zodpovedné za množstvo skleníkových plynov.

Pridaním grafénu do betónu sa zníži množstvo produkovaného CO2 pri jeho výrobe (tento medziproces je zodpovedný za 8 % produkcie CO2). Výrobný proces grafénu si navyše nevyžaduje žiadne chemické prísady, stačí len teplo. To je využité takmer v celom rozsahu a množstvo prebytočného tepla je len minimum a celé zariadenia je už niekoľko sekúnd chladné na dotyk – dodáva ScienceAlert.