To, že voda vo vesmíre, dokonca aj v kvapalnom skupenstve, nie je taká unikátna, vieme už nejaký rok. Objav vody sa však netýka len cudzích planét, ale aj mesiacov. Dôkazom sú mesiace planéty Jupiter – Európa, Ganymedes a Kalisto, ktoré sú podľa najnovších zistení dostatočne horúce, aby hlboko pod svojim povrchom skrývali oceány plné vody.

Ako píše portál Sciencealert, k týmto mesiacom zaradeným do kategórie IWOW (Interior Water Ocean Worlds), sa najnovšie pridáva malý mesiac s obrovským kráterom, ktorý až pripomína Hviezdu smrti z fiktívneho sveta Star Wars.

Ideálne miesto pre mimozemský život

Ľadové mesiace s podpovrchovým oceánom si v poslednom čase získali obrovskú pozornosť vedcov. Dva najznámejšie príklady Enceladus a Európa sú dokonca považované za ideálne miesto pre pátranie po mimozemskom živote, upozorňuje portál The Verge. V septembri minulého roka boli tiež predložené dôkazy o „čersvtom“ ľade na mesiaci Enceladus, čo podporilo teóriu o existencii mikrobiálneho života na tejto zamrznutej a ľadovej prirodzenej družici planéty Saturn.

NASA/JPL-Caltech/Space Science Institute

Teraz vedci v novej štúdii publikovanej v periodiku Icarus, pri zisťovaní toho, či je maličký mesiac Mimas geologický aktívny, zistili omnoho zaujímavejšie a prevratnejšie informácie. Tento len približne 397 km veľký satelit planéty Saturn pod svojim povrchom zrejme ukrýva oceán plný vody. Ak sa túto hypotézu podarí potvrdiť, okamžite sa nám rozšíri počet potencionálne obývateľných miest v Slnečnej sústave.

„Keďže povrch Mimasu je značne pokrytý krátermi, domnievali sme sa, že je to len zamrznutý kus ľadu,“ uvádza geofyzička Alyssa Rhoden z Southwest Research Institute.

Viedol k ich tomu poznatok, že Mimas je len ľadová guľa s veľkými krátermi na svojom povrchu, zatiaľ čo ostatné ľadové svety s podpovrchovými oceánmi sú zvyčajne „hladké“ – nerovnosti po kráteroch sú zakryté zmenami na ich povrchu, píše portál Business Insider.

Ďalší objekt v slnečnej sústave s podpovrchovým oceánom

Na základe nových zistení a dát zo sondy Cassini však tento názor odborníčka musela prehodnotiť. Dáta totiž ukázali, že Mimas sa na svojej obežnej dráhe jemne kolíše. Táto librácia (malá periodická oscilácia polohy obiehajúceho vesmírneho telesa) znepokojila vedcov. Ak je tento mesiac len pevný kus ľadu, nemal by sa „kývať“ rovnakým spôsobom, ako už spomínaný Enceladus.

Modelovanie toho, čo stojí za touto libráciou ukázalo, že slapový ohrev mesiaca Mimas musí byť dostatočne veľký na to, aby oceán pod povrchom nezamrzol, ale dostatočne malý na to, aby si dokázal udržať hrubú ľadovú škrupinu, uvádzajú odborníci v tlačovej správe.

Slapový ohrev  je nárast vnútorného tepla planéty, ktoré je spôsobené deformáciou objektu v dôsledku gravitačnej interakcie, v tomto prípade s planétou Saturn.

Podľa vytvorených modelov má ľadová škrupina mesiaca Mimas hrúbku 24 až 31 km, čo vzhľadom na objekt s priemerom len 396 km je naozaj hrubá vrstva ľadu, pod ktorou sa ukrýva veľký globálny oceán.

„Ak má Mimas oceán, predstavuje úplne novú triedu malých skrytých oceánskych svetov, ktoré majú povrch, ktorý neprezrádza existenciu oceánu,“ nazdáva sa Rhoden.

Výsledky štúdie tak naznačujú, že Mimas je veľmi zaujímavým cieľom pre ďalšie štúdie, ktoré by definitívne mohli ukázať, či Mimas je oceánskym svetom, alebo za jeho libráciou stojí niečo úplne iné.