Zatiaľ čo sme si dlho mysleli, že Pluto je geologicky „mŕtvy“ svet, opak je pravdou. Najnovšia analýza dát, vyplynulo z najnovších zistení tímu pod vedením geológa Marca Emanuela Discenzu, potvrdila existenciu šiestich veľkých zosuvov pôdy na západnom okraji srdcovitej oblasti Sputnik Planitia.

Geologická sila na okraji slnečnej sústavy

Tieto útvary, ktoré odborníci identifikovali v kráteroch Coughlin a Giclas, svedčia o tom, že Pluto je aj napriek extrémne nízkym teplotám stále geologicky aktívne. Zosuvy materiálu sa tiahnu na vzdialenosti medzi 6 a 14 kilometrami, čo z nich robí jedny z najmobilnejších javov svojho druhu v našom kozmickom susedstve.

Práve nízka gravitácia a znížené trenie ľadovej sutiny umožňujú tomuto materiálu „cestovať“ po povrchu na také obrovské vzdialenosti. Najväčšie debrisové polia pritom pokrývajú plochu až 130 štvorcových kilometrov, čo je rozloha dostatočná na to, aby úplne zasypala menšie mesto či veľkú obec.

Záhada pôvodu zosuvov

Otázkou, ktorá vedcov trápi najviac, zostáva spúšťač týchto udalostí. Kým pri kráteri Coughlin je pravdepodobným vinníkom dopad menšieho telesa v blízkom okolí, ostatné zosuvy zostávajú záhadou. Jedným z možných vysvetlení sú tepelné napätia v povrchovom ľade.

NASA/Johns Hopkins University Applied Physics Laboratory/Southwest Research Institute/Alex Parker

Pluto je počas svojho eliptického obehu vystavené drobným zmenám teplôt, ktoré spôsobujú sublimáciu a následnú kondenzáciu látok ako dusík, metán či oxid uhoľnatý.

Práve toto „dýchanie“ povrchu, spojené s jeho pohybom v slnečnej sústave, by mohlo stáť za vznikom trhlín a následných pádov materiálu. Ak ťa fascinujú podobné fenomény, možno ťa zaujme aj náš článok o problémoch na obežnej dráhe Zeme, kde satelity bojujú s úplne inými, no rovnako vážnymi výzvami.

Čo to znamená pre astronómiu

Tento objav opäť raz dokazuje, že aj misia, ktorá preletela okolo trpasličej planéty v roku 2015, nám stále prináša nové poznatky. Kvalita vtedajších snímok z prístroja LORRI bola kľúčová – umožnila rozpoznať detaily s veľkosťou približne 300 metrov. Aj keď naše pokrytie Pluta zostáva obmedzené, každá takáto analýza v odbornom časopise Icarus pridáva dielik do skladačky, ktorá mení pohľad na to, čo sa deje na okraji nášho domova.

Náš postreh: Pluto nám ukazuje, že v astronómii neexistuje „nudné miesto“. Aj tisíce kilometrov od Slnka prebiehajú procesy, ktoré by v menšom meradle mohli byť katastrofálne, no v kozmickom meradle sú fascinujúcim dôkazom, že vesmír je v neustálom pohybe.

Čítajte viac z kategórie: Novinky