Solárny panel v noci nevyrába žiadnu energiu. Aj prínos veternej turbíny je bez vetra nulový. Oceán sa však neprestane pohybovať len preto, že sa zmenilo počasie. Príliv a odliv poháňa najmä gravitačné pôsobenie Mesiaca a Slnka, takže energetici dokážu jeho cykly vypočítať dlho vopred.

Napriek tejto výhode produkujú moderné prílivové turbíny iba nepatrný zlomok elektriny. Podľa aktuálnych údajov Európskej komisie mala EÚ na konci roka 2025 mimo pilotných zariadení len 1,5 MW prevádzkového výkonu v turbínach využívajúcich prílivové prúdy.

Pre porovnanie, jediná veľká pobrežná veterná farma dnes môže prekonať výkon jedného gigawattu. Prílivová energetika teda nie je zabudnutý gigant. Stále ide o odvetvie, ktoré sa iba pokúša prekročiť hranicu medzi funkčným prototypom a konkurencieschopnou elektrárňou. V akom stave je dnes a čo to vlastne je?

Podmorský príbuzný veternej turbíny

Prílivová turbína využíva kinetickú energiu prúdiacej vody. Rotor môže stáť na morskom dne alebo visieť pod plávajúcou konštrukciou. Jej princíp pripomína veternú turbínu, ibaže celé zariadenie pracuje pod hladinou.

Voda je viac než 800-násobne hustejšia ako vzduch. Rotor preto dokáže získať vysoký výkon aj pri oveľa nižšej rýchlosti prúdenia, než akú potrebuje veterná elektráreň. Najlepšie lokality ležia v úžinách, medzi ostrovmi alebo pri členitom pobreží, kde sa veľký objem vody tlačí cez zúžený priestor.

Výhodou tejto energie je predvídateľnosť. Prevádzkovateľ pozná čas aj približnú silu prílivového prúdu, čo uľahčuje plánovanie výroby. Turbína navyše nezaberá pevninu, nevytvára na horizonte les stožiarov a výrobu môže vhodne dopĺňať s vetrom a fotovoltikou.

Nie je však nepretržitým zdrojom. Keď sa príliv mení na odliv alebo opačne, prúd na istý čas výrazne zoslabne. Výroba preto pulzuje podľa cyklu, hoci jej výpadky možno na rozdiel od náhleho bezvetria presne predvídať.

More potrestá každú slabinu

Najväčší problém sa objaví vo chvíli, keď treba turbínu nainštalovať alebo opraviť. Technik k nej nepríde servisnou dodávkou. Potrebuje loď, potápačov alebo diaľkovo ovládané podmorské vozidlo a pokojné počasie. V lokalite vybranej pre silný prúd pritom môže byť bezpečné pracovné okno mimoriadne krátke.

Slaná voda urýchľuje koróziu, organizmy obrastajú lopatky a konštrukciu, prúdy namáhajú ložiská a na morskom dne sa pohybuje sediment. Porucha tesnenia či podmorského kábla môže odstaviť celé zariadenie, pričom samotný prístup k nemu stojí veľké peniaze.

Výrobcovia preto skúšajú presunúť citlivé časti bližšie k hladine. Škótska spoločnosť Orbital Marine Power prevádzkuje pri Orknejách plávajúcu turbínu O2 s výkonom 2 MW. Jej ramená možno pri údržbe vyklopiť a rotory dostať nad hladinu bez vyťahovania celej konštrukcie z mora.

Ani šikovnejší servis však neodstráni podmorské káble, kotvenie a drahé pripojenie odľahlých lokalít do siete. Každý projekt navyše potrebuje podrobný prieskum dna, prúdov, lodných trás a prírodných podmienok. Miesto s veľkým energetickým potenciálom ešte nemusí byť vhodné na bezpečnú a ekonomickú výstavbu.

Orbital Marine

Rozhoduje brutálny rozdiel v cene

Cenový súboj zatiaľ prílivové turbíny prehrávajú. Európska komisia uvádza pri energii z prílivových prúdov široké rozpätie vyrovnaných nákladov 110 až 480 eur za MWh. Novšie britské podporné kontrakty počítali s referenčnou cenou približne 313 eur za MWh v cenách roka 2024.

Medzinárodná agentúra pre obnoviteľnú energiu IRENA pritom za rok 2025 vyčíslila priemerné globálne náklady novej fotovoltiky na 44 dolárov za MWh, pobrežnej veternej energetiky na 33 dolárov a veternej energetiky na mori na 78 dolárov za MWh. Investor tak môže za rovnaké peniaze postaviť podstatne viac overeného výkonu.

Odvetvie sa tak ocitlo v klasickej pasci. Ceny klesnú až pri sériovej výrobe a väčších farmách, no investori veľké farmy nepostavia, kým nebude elektrina lacnejšia a technológia spoľahlivejšia. Bez garantovaných cien, dotácií a verejného financovania sa tento kruh prerušuje len ťažko.

Orbital Marine

Ryby zatiaľ nepovedali posledné slovo

Otáznik visí aj nad prírodou. Regulátori sledujú riziko zrážok tuleňov, rýb a potápavých vtákov s lopatkami, podmorský hluk, elektromagnetické polia káblov aj zmenu prúdenia a transportu sedimentov.

Doterajšie výsledky nie sú jednoznačnou katastrofou. Škótske monitorovanie podľa EMEC nezaznamenalo kolízie tuleňov s prevádzkovanými turbínami a dáta naznačujú, že sa im zvieratá vyhýbajú. Problémom zostáva malé množstvo zariadení. Správanie živočíchov pri jednej turbíne nemusí ukázať, čo sa stane pri farme s desiatkami rotorov.

Neistota predlžuje povoľovanie a zvyšuje náklady na monitoring. Prísny prístup je tak pochopiteľný. Projekt možno premiestniť alebo upraviť pred výstavbou, nie po zistení škôd na citlivom ekosystéme.

Oceány sa turbínami nezaplnia. Aspoň zatiaľ

Prílivová energia nemusí poraziť lacnú fotovoltiku, aby mala význam. Dokáže dodávať domácu a predvídateľnú elektrinu pobrežným regiónom, ostrovom či miestam, kde je sieť slabá a dovoz paliva drahý. Európa má do konca desaťročia rozpracovaných približne 165 MW nových projektov v oblasti prílivovej a vlnovej energie, z toho väčšinu v Spojenom kráľovstve.

To stále nie je masový energetický zdroj. Je to skúška, či väčšie rotory, sériová výroba a jednoduchší servis dokážu stlačiť cenu natoľko, aby turbíny opustili svet dotovaných demonštrácií.

Oceán ponúka obrovské množstvo energie, no zadarmo nie je ani jeden kilowatt. Kým zásah do pokazenej turbíny vyžaduje špecializovanú loď a krátke okno medzi silnými prúdmi, more zostane skôr technologickou hranicou než novým solárnym boomom.

Čítajte viac z kategórie: Novinky