Astronómovia učinili dôležitý objav – táto čierna diera je veľmi blízko k Zemi, rozhodli sa pomenovať ju „Jednorožec“. Dôvodom pre toto meno je, že je v porovnaní s inými čiernymi dierami pomerne jedinečná a nachádza sa v súhvezdí Jednorožec, informuje SPACE.

Je doteraz tá najbližšia k Zemi a prekvapivo malá

Jednorožec je od Zeme vzdialený len 1 500 svetelných rokov, čo je na kozmické pomery celkom malá vzdialenosť. Táto čierna diera je navyše raritou, pretože v jej veľkostnej kategórii sa ich nachádza veľmi málo – je len 3-krát tak ťažká, ako naše Slnko.

NEPREHLIADNI
Vylepšili historicky prvú snímku čiernej diery. Lepšiu si ešte určite nevidel, teraz vrhá von prúd plazmy

Podľa pozorovaní vedci zistili, že Jednorožec pochádza z binárneho hviezdneho systému, v ktorom okolo seba obiehajú s červeným obrom. Astronómovia čiernu dieru, prirodzene, pozorovať nedokážu – vidia však jej vplyv na svoje okolie, predovšetkým na jej sesterskú hviezdu. Kým iné čierne diery denne zhltnú jedno naše Slnko, táto má na svoju hviezdu menší, napriek tomu ale badateľný vplyv.

Satelit TESS / Zdroj: NASA

Tento červený obor je dobre zdokumentovaný pomocou niekoľkých teleskopov – KELT, ASAS a TESS (Transiting Exoplanet Survey Satellite), ktorý vo vesmíre hľadá predovšetkým exoplanéty. Ich dáta týkajúce sa tohto hviezdneho systému sú už dlho dostupné, nikdy predtým však nedošlo k ich podrobnej analýze, píše Ohio State University.

Po lepšom vyhodnotení dostupných dát astronómovia prišli na to, že čosi musí okolo hviezdy obiehať. Jej jasnosť totiž klesala a vzhľad hviezdy sa menil podľa toho, kde na svojej dráhe sa nachádzala. Hviezdu čosi ťahalo a deformovalo – tento efekt sa nazýva slapová sila, ktorá je spôsobená obiehaním telies okolo seba. Na Zemi vidíme tento efekt v podobe prílivu, podľa čoho dostal aj svoj anglický názov – tidal force (prílivová sila).

Ilustračný obrázok akrečneho disku čiernej diery. DESY, Science Communication Lab

Donedávna nemala existovať, zvyčajne sú obrovské

Vedci ešte donedávna ani len netušili, že čierne diery takých nízkych hmotností môžu existovať. Práve astronómovia Ohio State University prišli so silnými dôkazmi o ich existencii a vedci sa nemôžu dočkať nových dát – v posledných rokoch sa totiž spustilo množstvo nových výskumov a projektov, ktoré sa zameriavajú hlavne na menšie čierne diery.

NEPREHLIADNI
Prvá čierna diera je oveľa väčšia, než sme si pôvodne mysleli. Jej objav zlomil hneď dva rekordy

Najčastejšie slýchame o obrovských čiernych dierach, ktoré dosahujú aj 100 000-násobok hmotnosti nášho Slnka a pohlcujú všetko naokolo. Tieto kozmické objekty sú jednou z najväčších záhad vesmíru a i keď sme sa o nich mnohé naučili a podarilo sa nám jednu z nich odfotografovať, úplne nerozumieme ich podstate.

ESO/L. Calçada

Teleskopy, ako napríklad TESS, síce dokážu pozorovať iné hviezdne systémy a nepriamo poskytovať dôkazy o prítomnosti čiernych dier, netušíme však, aké množstvá sa nachádzajú v okolitom vesmíre osamelé a nedetegovateľné. TESS sa ale zameriava najmä na detekciu exoplanét, pre ktoré už našiel vyše 2 600 vhodných kandidátov.