Prvá čierna diera, ktorej signál bol objavený už v roku 1964, je podľa najnovších zistení oveľa väčšia, než sme si pôvodne mysleli. O pôvode objektu viedli fyzici Stephen Hawking a Kip Thorne v minulosti spory, pričom Hawking tvrdil, že nejde o čiernu dieru. Dnes už vieme, že sa mýlil a astronómovia vykonali úplne nové merania – čierna diera Cygnus X-1 prináša aj po rokoch prekvapenia a láme rekordy, informuje ScienceAlert.

Čierna diera lámuca rekordy opäť prekvapuje vedcov

Cygnus X-1 sa nachádza v súhvezdí Labuť (Cygnus) a jej pôvodnú veľkosť odhadovali astronómovia na 14,8-násobok hmotnosti nášho Slnka (M_☉ – hmotnosť slnka, jednotka používaná v astronómii, približne 2×10³⁰ kg alebo 333 000-násobok hmotnosti Zeme). Nachádza sa v binárnom systéme, ktorý zdieľa s modrým super-obrom HDE 226868, ktorého hmotnosť bola stanovená na 24-násobok hmotnosti Slnka. Nové pozorovania však preukázali, že sa pôvodné odhady mýlili a oba objekty sú oveľa ďalej a omnoho väčšie.

LOFAR / Pan-STARRS / S. Kumari et al.

Pre presnejšie merania astronómovia použili rádioteleskopy, ktoré preukázali, že objekty sú od nás vzdialené 7000 svetelných rokov. To znamená, že prvá čierna diera je oveľa väčšia a jej hmotnosť dosahuje až 21M_☉, čo z nej robí najväčšiu čiernu dieru detegovanú bez využitia gravitačných vĺn, ktoré na Zemi detegujeme najmä počas fúzie dvoch masívnych objektov, ktoré okolo seba rotujú extrémne vysokou rýchlosťou, píše ICRAR. Doteraz bola najväčšia elektromagneticky detegovaná čierna diera M33 X-7 v galaxii M33, ktorej hmotnosť dosahuje 15,65 M_☉.

Cygnus X-1 má na konte ďalší rekord, rotuje takmer rýchlosťou svetla

Prvá čierna diera podľa všetkého vznikla z hviezdy s hmotnosťou približne 60 M_☉, ktorá pri smrti vyvrhla svoje vonkajšie vrstvy a jej jadro okamžite skolabovalo do čiernej diery. Astronómovia prehodnotili aj hmotnosť modrého super-obra HDE 226868, ktorý teraz dosahuje až 40 M_☉, čo je podľa odborníkov dostatočná hmotnosť, aby sa aj z neho raz stala čierna diera.

Caltech/R. Hurt (IPAC)

Cygnus X-1 navyše rotuje takmer rýchlosťou svetla – oveľa rýchlejšie, než ktorákoľvek dodnes zmeraná čierna diera. Z binárneho systému sa nakoniec stanú dve čierne diery obiehajúce okolo seba, avšak jeho pozorovanie v stave predtým, než k tomu dôjde, ponúka vedcom výnimočnú príležitosť na pochopenie binárnych systémov čiernych dier, informuje Eurekalert.

Konečným osudom tohto systému je finálne vzájomné zlúčenie oboch objektov, ktorého výsledkom sú gravitačné vlny a dokonca záblesky svetla, ktoré sa vedcom podarilo zaznamenať. V budúcom roku navyše započne výstavba najväčšieho rádioteleskopu na svete, známeho ako SKA (Square Kilometre Array) so zbernou plochou o veľkosti 1 km², ktorého korene siahajú až do 90. rokov minulého storočia.

SKA Project Development Office / Swinburne Astronomy Productions

Citlivosť a výkon takéhoto rádioteleskopu môže vniesť neporovnateľne viac svetla do problematiky čiernych dier a poskytnúť vedcom doteraz najpresnejšie merania. Prvé vedecké pozorovanie má vykonať v roku 2027 a stane sa najväčším a najvýkonnejším rádioteleskopom na Zemi. Skúmanie čiernych dier má pred sebou veľkú budúcnosť s potenciálne obrovským množstvom čakajúcich poznatkov.

Čítajte viac z kategórie: Novinky