Prvú fotografiu čiernej diery, ktorá obletela svet pred necelými 2 rokmi, už azda netreba nikomu predstavovať. Išlo o veľkolepú udalosť odprezentovanú počas špeciálnej tlačovej konferencie zvolanej tímom Event Horizon Telescope (EHT), na ktorej poprvýkrát ukázali reálnu fotografiu čiernej diery.

Prvá odfotografovaná čierna diera

Táto fotografia sa dodnes považuje za prvý priamy dôkaz existencie čiernych dier a nie je preto zrejme žiadnym prekvapením, že vedeckí pracovníci z EHT neustále pracujú na získavaní nových a nových snímok toho vzdialeného vesmírneho „monštra“.

Vylepšený pohľad na prvú odfotografovanú čiernu dieru. EHT Collaboration

Zaznamenať snímku čiernej diery však nepatrí medzi jednoduché úlohy. Dôkazom môže byť aj fakt, že k vylepšeniu pohľadu na prvú odfotografovanú čiernu dieru došlo až nedávno. Presnejšie sa len pred necelým mesiacom podarilo túto fotografiu vylepšiť prostredníctvom ôsmich navzájom prepojených teleskopov z celého sveta, ktoré vytvorili jeden obrovský virtuálny teleskop s veľkosťou Zeme, vďaka čomu je možné vidieť aj stopy magnetických polí predmetnej čiernej diery.

Tentokrát však vedci zašli ešte oveľa ďalej a prvú odfotografovanú čiernu  s názvom M87* zachytili v celej svojej kráse spolu s jej vytryskujúcou plazmou. Fotografie samozrejme neslúžia len ako pastva pre oči, ale majú za sebou aj vedecký význam. O téme informovali známe vedecké weby ako Sciencealert či Space.

Supermasívna čierna diera M87* s hmotnosťou 6,5 miliárd hmotností Slnka leží v srdci gargantuovskej galaxie vzdialenej 55 miliónov svetelných rokov s názvom Messier 87. Ako sme už spomínali, prvú fotografiu sa podarilo odborníkom z ETH vytvoriť v roku 2019, avšak údaje začali zhromažďovať ešte na jar roku 2017.

Pohľad na čiernu dieru v celej svojej kráse

Niektoré z týchto údajov viedli k vytvoreniu naozaj úchvatnej snímky čiernej diery, no a tie ďalšie čakali ešte na svoje spracovanie. Na získavaní údajov sa podieľalo dovedna 20 vysokovýkonných teleskopov, ako napríklad už dnes legendárny Hubblov vesmírny teleskop či röntgenové observatórium Chandra. Nová štúdia publikovaná v žurnále The Astrophysical Journal Letters založená práve na týchto údajoch poskytla neuveriteľne detailný pohľad na spomínanú čiernu dieru a jej okolie.

M87* v celej svojej kráse vo viacerých vlnových dĺžkach. EHT/ ALMA /ESO/NAOJ/NRAO/NASA

Napriek tomu, že všetko, čo má toľkú smolu, že prekročí určitý kritický prah blízkosti čiernej diery, je nenávratné „stratené“ za horizontom udalostí, nie všetok materiál z akréčneho disku skončí týmto spôsobom. Malá časť padajúceho materiálu sa nejakým spôsobom dokáže dostať z vnútornej oblasti akréčneho disku do oblasti pólov, odkiaľ je vyvrhovaná do priestoru vo forme prúdov ionizovanej plazmy rútiacej sa takmer rýchlosťou svetla.

Astronómovia sa domnievajú, že v tomto extrémnom procese zohráva určitú úlohu magnetické pole čiernej diery, presnejšie siločiary magnetického poľa, ktoré podľa určitých teórií fungujú ako urýchľovač.

V prípade supermasívnej čiernej diery M87* je tento „vystreľujúci“ materiál urýchľovaný, respektíve je vyvrhovaný rýchlosťou dosahujúcou až 99 % rýchlosti svetla a rozprestiera sa až do vzdialenosti 5000 svetelných rokov od stredu predmetnej čiernej diery.

Svetlo, ktoré sa emituje pri tomto procese, pokrýva celé elektromagnetické spektrum, od najmenej energetického, až po to najenergetickejšie, takže pozorovanie iba jedného pásma by výrazne ovplyvnilo to, ako sa na túto supermasívnu čiernu dieru pozeráme. V novej štúdii preto vedci pridali ďalšie údaje z rôznych teleskopov, ktoré M87* pozorovali na viacerých vlnových dĺžkach, vďaka čomu máme teraz možnosť sledovať tieto skvostné zábery.

Primárnym účelom celého výskumu je vytvorenie a vydanie sady údajov, ktoré v budúcnosti pomôžu pri štúdii M87* a jej masívnych prúdov plazmy. Keďže najnovšie sa k sieti teleskopov EHT pridalo tri výkonné teleskopy – Greenland Telescope, The Kitt Peak 12-meter Telescope, a Northern Extended Millimeter Array, v budúcnosti môžeme očakávať veľa kvalitných údajov a snímok čiernej diere ležiacej v srdci vzdialenej galaxie Messier 87.

Okrem uvedeného sa očakáva, že pozorovania prinesú kľúčové poznatky o dynamike prúdenia vyvrhovaného materiálu, ale i množstvo informácií o pôvode kozmického žiarenia.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

Články, ktoré hýbu svetom