Aktualizované 9. 6. 2022 – Vesmírny teleskop Jamesa Webba (JWST) zasiahol mikrometeoroid a ako informuje The Verge, jedná sa o väčší objekt ako vedci pôvodne očakávali. Pri konštrukcii JWST sa s malými mikrometeoroidmi počítalo, keďže vyhnúť sa im na tomto mieste v kozme je prakticky nemožné.

Zrážka poškodila jedno z 18 primárnych zrkadiel, pričom je podľa odborníkov toto poškodenie detegovateľné. Zároveň však dodávajú, že celé observatórium naďalej funguje a napriek poškodeniu bude prekonávať očakávania.

Ako navyše dodáva NASA, nejde ani zďaleka o prvú kolíziu s kozmickým objektom a od svojho štartu narazili do JWST už najmenej štyri mikrometeoroidy. Zrkadlá sú skonštruované tak, aby podobné nárazy počas dlhoročnej prevádzky vydržali a aj v prípade poškodenia je možné chybu korigovať a vytvárať bezprecedentné snímky vzdialených kozmických objektov.

Pôvodný článok:

Dôležité vesmírne observatórium v podobe Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba, ktorý sme dostali do kozmu počas vianočných sviatkov, zasiahne počas prevádzky vesmírny odpad, informuje Futurism. Počas živého vysielania na to upozornila NASA a ide o trochu iný vesmírny odpad, ako poznáme.

Neznamená to katastrofu

Vďaka svojej pozícii a veľkej vzdialenosti od Zeme, vyše 1 milión km, teleskopu nehrozí, že by ho mal zasiahnuť vesmírny odpad vyprodukovaný ľuďmi, ktorým sú zamorené najme nižšie obežné dráhy Zeme. Je na tom však o poznanie horšie kvôli meteoritom, ktorých je Slnečná sústava plná a tie najmenšie nemožno vôbec sledovať.

„Dôjde k nejakým malým zrážkam s mikrometeoroidmi. Viete, počas životnosti misie dôjde k nejakému poškodeniu zrkadiel teleskopu,“ vyjadrila sa Michelle Thaller, vedkyňa z Goddardovho strediska vesmírnych letov NASA.

NASA/Flickr

Ako ale vysvetľuje Inverse, takéto poškodenie zrkadiel ešte neznamená koniec misie. S podobnými problémami sa totiž stretol napríklad aj Hubblov vesmírny teleskop a jeho schopnosť vyhotovovať úžasné a z vedeckého hľadiska veľmi dôležité snímky vesmíru to nijak vážne neovplyvnilo.

S poškodením počítali

Keď vedci toto majestátne pozorovacie zariadenie navrhovali a konštruovali, do výpočtu predpokladanej životnosti započítali aj potenciálne zrážky s mikrometeoroidmi. Práve jeho životnosť navyše zásadne narástla vďaka európskej rakete Ariane 5, informuje Ars Technica.

Tá ho vyniesla na orbitu tak presne, že sa jeho životnosť vyšplhá najmenej na 20 rokov, čo sa paliva pre udržiavanie orbity týka. Podľa pôvodného plánu mal pritom vydržať najmenej 10 rokov. Pred štartom mal teleskop k dispozícii 240 litrov hydrazínu (raketového paliva), ktorého minul na upravovanie svojej trajektórie a rýchlosti oveľa menej, než NASA predpokladala.

Aj keď je ale JWST pre vesmírnym odpadom ľudského pôvodu vďaka vzdialenosti od Zeme chránený, väčšina ostatných družíc či dokonca astronautov to isté povedať nemôže a to ani zďaleka.

USA sú v čistení orbity pozadu

Portál Space News upozorňuje na problémy s čistením obežnej dráhy, kde množstvo aktívnych družíc ohrozuje vesmírny odpad. USA sú podľa odborníkov v riešení tohto problému zásadne pozadu a dodávajú, že problémom nie sú gigantické satelitné konštelácie ako Starlink, ktorého služby pred pár dňami dorazili aj na Slovensko, OneWeb alebo mnoho ďalších, ktoré firmy ešte len plánujú.

Skutočnou hrozbou sú podľa nich už existujúce predmety, trosky a úlomky zničených satelitov. Tie vznikajú napríklad zrážkami starých satelitov, ich zlyhaniami alebo dokonca pri testoch protisatelitných zbraní, ako len nedávno dokázalo Rusko a ohrozilo tak nie len množstvo aktívnych družíc, ale tiež astronautov na Medzinárodnej vesmírnej stanici.

ESA

„Poviem vám, Spojené štáty sú žalostne pozadu v porovnaní so zvyškom sveta. Je pre mňa strápňujúce počúvať o tom, ako ľudia hovoria o potrebe aktívneho systému na odstraňovanie vesmírneho odpadu a jeho kontrole, akoby to bolo čosi, čo je vzdialené desaťročia,“ vyjadril sa znepokojene Darren McKnight z LeoLabs, kalifornskej firmy monitorujúcej nízku obežnú dráhu Zeme (LEO).