Čínsky vesmírny program pokračuje v ambicióznych plánoch a po úspechoch v lunárnom prieskume upriamuje svoju pozornosť do vonkajšej slnečnej sústavy. Čínska národná vesmírna správa (CNSA) zverejnila novú výzvu na predkladanie návrhov vedeckých prístrojov pre misiu Tianwen-4, ktorá mieri k Jupiteru.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Hoci sa o výprave k plynnému obrovi hovorí už od roku 2018, aktuálne dokumenty potvrdzujú mimoriadne náročný cieľ. Súčasťou misie nebude len orbitálny prieskum, ale aj priame pristátie modulu na povrchu mesiaca Kalisto, píše UniverseToday.

Nabitý program medziplanetárnej sondy

Hlavná orbitálna sonda má niesť desať vedeckých prístrojov vrátane pokročilých kamier, spektrometrov, detektora častíc a magnetometra. Samotný pristávací modul pre Kalisto bude vybavený dvoma kľúčovými experimentmi: analyzátorom zloženia povrchu a povrchovým magnetometrom.

Článok pokračuje pod videom ↓

Prvý menovaný prístroj bude v skutočnosti Ramanov spektrometer, ktorý využíva laserové svetlo na presnú analýzu chemického a mineralogického zloženia hornín. Podobnú technológiu dnes využíva aj rover Perseverance na Marse či pripravované misie európskej a japonskej vesmírnej agentúry.

Vedecký prínos Ramanovho spektrometra na Kalisto spočíva v objasnení pôvodu jeho heterogénneho povrchu. Ten tvoria svetlé oblasti pravdepodobne z čistého vodného ľadu, zmesi ľadu a hornín a rozľahlé tmavé zóny bohaté na uhlík.

Prístroj dokáže rozlíšiť, či ide o pôvodný uhlík alebo o materiál pozmenený pôsobením kvapalnej vody. Práve prítomnosť vodou zmenených minerálov by bola silným nepriamym dôkazom o existencii podpovrchového oceánu, ktorý je v prípade mesiaca Kalisto na rozdiel od Európy či Ganymeda stále predmetom vedeckých diskusií. Dáta z povrchového magnetometra v kombinácii s meraniami z obežnej dráhy navyše umožnia oddeliť signály ionosféry od magnetickej odozvy vnútra mesiaca.

Výber Kalisto ako cieľa pre pristátie nie je náhodný a vychádza z prísnych inžinierskych a fyzikálnych limitov. Spomedzi štyroch veľkých Galileových mesiacov obieha Kalisto najďalej od Jupitera, čo prináša dve zásadné výhody.

Prvou je poloha mimo najintenzívnejších radiačných pásov planéty, ktoré dokážu nechránenú elektroniku zničiť vo veľmi krátkom čase. Druhou výhodou je plytšia gravitačná studňa, vďaka čomu sonda potrebuje výrazne menej paliva na spomalenie a manévrovanie. Geologicky starý a neaktívny povrch pokrytý krátermi navyše garantuje, že snímky zhotovené z obežnej dráhy budú presne zodpovedať realite pri samotnom dosadnutí.

Na pristátie si počkáme

Napriek priaznivejším podmienkam predstavuje pristátie obrovskú technologickú výzvu. Kalisto nemá atmosféru, takže brzdenie padákmi či tepelným štítom neprichádza do úvahy a celý zostup musia zabezpečiť raketové motory.

ESA

Vzhľadom na vzdialenosť od Zeme trvá jednosmerný prenos signálu 35 až 50 minút, čo vylučuje riadenie v reálnom čase. Pristávací modul sa tak bude musieť spoľahnúť na plne autonómne navigačné systémy a vyhýbanie sa prekážkam.

Prípravu pristátia podporí aj podrobné mapovanie. Doterajšie najlepšie snímky z misie Galileo sú staré viac ako štvrťstoročie a pokrývajú väčšinu mesiaca len v nízkom rozlíšení. Tianwen-4 má obiehať okolo Kalisto vo výške 300 kilometrov a pomocou širokouhlej kamery JWAC mapovať topografiu s rozlíšením približne 90 metrov na pixel.

Podľa predbežného harmonogramu z roku 2020 by mala misia odštartovať v septembri 2029. Na dosiahnutie potrebnej rýchlosti a úsporu paliva využije sonda gravitačné manévre pri Venuši v apríli 2030 a následne dvakrát pri Zemi v rokoch 2031 a 2033.

K Jupiteru dorazí v roku 2035, kde začne prvú fázu výskumu spojenú s preletmi okolo nepravidelných mesiacov. Po sérii gravitačných manévrov pri Kalisto vstúpi vo februári 2038 na jeho obežnú dráhu, odkiaľ sa následne oddelí pristávací modul.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP