Zuby staré 2,8 milióna rokov zaskočili vedcov. Odhalili nový druh človeka, ktorý mení históriu

V odľahlej oblasti Ledi Geraru v Etiópii objavil medzinárodný tím paleontológov niečo, čo môže zásadne prepísať príbeh ľudskej evolúcie. Trinásť fosilizovaných zubov patrilo dvom rôznym skupinám dávnych predkov človeka. Nález dokazuje, že pred približne 2.8 až 2.6 miliónmi rokov tam žili vedľa seba dve odlišné hominidné línie. Najstarší známi predstavitelia rodu Homo a nový, doposiaľ neidentifikovaný druh rodu Australopithecus.

Objav v Etiópii prepisuje históriu

Objav nadväzuje na výskum z roku 2013, keď práve v Ledi Geraru našli najstaršiu čeľusť rodu Homo. Nové zuby potvrdzujú prítomnosť raných Homo v tejto oblasti. Navyše prinášajú dôkazy o existencii iného hominida.

Doteraz nepoznaný druh z rodu Australopithecus. Práve táto kombinácia mení doterajšiu predstavu o vývoji človeka z jednoduchej priamky na zložitejší strom, kde sa rôzne línie prelínajú, zanikajú alebo sa vyvíjajú paralelne.

„Táto nová štúdia ukazuje, že predstava evolúcie ako plynulého prechodu od opice cez neandertálca k modernému človeku je mylná. Evolúcia takto nefunguje,“ vysvetlila paleoekologička Kaye Reed z Arizonskej štátnej univerzity. „Máme tu dôkaz o koexistencii dvoch hominidov. Ľudský vývoj nie je priamka. Je to košatý strom plný vetiev, z ktorých mnohé vedú do slepých uličiek.“

Kaye Reed, Arizona State University

Nové zuby rodu Australopithecus sa líšia od známeho druhu A. afarensis, známeho vďaka slávnej kostre Lucy. Vedci veria, že Lucy a jej druh z tejto oblasti zmizli už pred 2.95 miliónmi rokov. To otvára priestor pre nový druh, ktorý zuby reprezentujú. Oficiálne pomenovanie tohto druhu si však vyžaduje nález ďalších častí kostry.

Kaye Reed, Arizona State University

Evolúcia človeka je omnoho zamotanejšia

Zuby rodu Homo, ktoré sa našli spolu so zubami nového Australopitheca, potvrdzujú, že naši predkovia boli na africkom kontinente už pred 2.8 miliónmi rokov. Práve táto časová zhoda naznačuje, že vývoj neprebiehal lineárne. Viaceré druhy žili súbežne a mohli sa navzájom ovplyvňovať.

Kľúčovým faktorom pri určovaní veku nálezov boli vrstvy sopečného popola, ktoré sa nachádzali nad a pod fosíliami. Geológ Christopher Campisano vysvetlil, že vďaka kryštálom v sopečnom popole určujú presné obdobia erupcií. Tieto vrstvy umožňujú presne datovať nálezy. „Datujeme sopečný popol z erupcií, ktoré prebiehali, keď tieto fosílie ešte boli na krajine. Tieto vrstvy popola nám umožňujú presne určiť ich vek.“

Kaye Reed, Arizona State University

Paleontológovia skúmajú aj prostredie, v ktorom tieto dávne tvory žili. Hoci dnešná oblasť Ledi Geraru pripomína vyprahnuté púšte, pred miliónmi rokov tam bola zelená krajina s riekami a plytkými jazerami. Práve v takejto úrodnej scenérii sa zrejme odohrávali kľúčové etapy vývoja našich predkov.

Výskumný tím teraz analyzuje zubnú sklovinu objavených fosílií, aby zistil, akú potravu títo hominidi konzumovali. To môže ponúknuť ešte podrobnejší obraz o ich živote, správaní a prispôsobení sa prostrediu. „Vždy, keď nájdete niečo vzrušujúce, ak ste paleontológ, viete, že potrebujete ešte viac informácií,“ dodala Reed.

Čítajte viac z kategórie: Novinky