Nový výskum odhaľuje, že pandémie COVID-19 sa naše mozgy nezbavili len tak. Vedci z Univerzity v Nottinghame zistili, že aj ľudia, ktorí sa vírusom nikdy nenakazili, vykazovali zrýchlené starnutie mozgu. Ako sa ukazuje, samota, stres a neistota z posledných rokov dokázali narobiť poriadnu šarapatu, priamo v našom centrálnom nervovom systéme, upozorňuje portál New Atlas. Štúdia bola publikovaná v prestížnom časopise Nature Communications.

Skenovanie takmer tisícky mozgov

Výskumníci analyzovali MRI snímky mozgov 996 ľudí vo veku 47 až 80 rokov z databázy UK Biobank. Títo účastníci boli rozdelení do dvoch skupín. Prvá – Pandemická skupina (432 osôb) – absolvovala jedno snímanie pred pandémiou a druhé po jej vypuknutí. Druhá skupina – Kontrolná skupina (564 osôb) – mala obe snímky ešte pred pandémiou.

Vedci vytvorili presné modely predikcie tzv. „vekovej medzery mozgu“ (brain age gap) pomocou údajov od viac ako 15 000 zdravých osôb. Tieto modely vyhodnocovali stav šedej aj bielej hmoty mozgu, samostatne pre mužov a ženy, pričom analyzovali stovky štrukturálnych charakteristík mozgu.

Starnutie všetkým, problémy len niektorým

Kľúčovým ukazovateľom bola zmena tejto vekovej medzery medzi dvoma snímkami. Výsledky ukázali, že všetci účastníci pandémie – bez ohľadu na to, či boli infikovaní – vykazovali výrazne vyššie tempo starnutia mozgu ako kontrolná skupina.

Zaujímavé však je, že len u infikovaných sa objavil aj pokles kognitívnych schopností, predovšetkým v tzv. Trail Making Teste. Ten hodnotí mentálnu flexibilitu, rýchlosť spracovania informácií a výkonné funkcie.

Podľa hlavného autora štúdie, výskumníka Ali-Rezu Mohammadi-Nejada:
„Najviac ma prekvapilo, že aj ľudia, ktorí COVID-19 neprekonali, vykazovali významné zvýšenie miery starnutia mozgu. To ukazuje, ako veľmi mohla samotná skúsenosť pandémie, od izolácie až po neistotu, ovplyvniť zdravie nášho mozgu.“

Freepik (Úprava redakcie)

Starší, muži a znevýhodnení: najviac zasiahnutí

Účinok pandémie na mozog bol najvýraznejší u mužov, starších osôb a ľudí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Teda tých s nižším vzdelaním, slabším zdravím, nižšími príjmami či neistou pracovnou situáciou. Práve títo jednotlivci vykazovali najvyšší nárast vekovej medzery mozgu.

Ako vysvetľuje profesorka neurozobrazovania Dorothee Auer:
„Táto štúdia nám pripomína, že zdravie mozgu neovplyvňujú len choroby, ale aj každodenné prostredie. Pandémia zhoršila životy mnohým, najmä tým, ktorí už predtým čelili nevýhodám.“

Čo to znamená?

Aj keď výskum nepreukazuje priamu príčinnú súvislosť, poskytuje jasný signál: psychologický stres môže fyzicky poškodzovať mozog. A to aj bez infekcie. Dlhodobá izolácia, úzkosť o zdravie či finančné obavy zanechávajú stopy, ktoré sa dajú vidieť na MRI snímkach.

Vedci zatiaľ nevedia, či sa tento stav dokáže časom zvrátiť – štúdia totiž skúmala len dva časové body. No z pohľadu verejného zdravia ide o zásadné zistenie: nerovnosti a psychické zaťaženie z krízových období môžu zanechávať trvalé neurologické následky.

Čítajte viac z kategórie: Novinky