Nová generácia PlayStation je už za rohom a ide v poradí o piatu konzolu od spoločnosti Sony. Aj napriek tomu, že je dnes Sony jedným z lídrov na trhu hernej zábavy, nebolo tomu vždy tak. O svoju pozíciu muselo tvrdo bojovať. Prinášame ti stručný prierez históriou značky PlayStation, za ktorou stojí príbeh o vízii i zrade.

Trpaslík medzi titánmi

Spoločnosť Sony sa začala formovať v roku 1945 a zameriavala sa na opravu vojnou zničených rádiových zariadení. Postupom rokov si japonský koncern začal budovať dobré meno v technologickom priemysle a v 70-tych rokoch vytvorili svoj prvý farebný televízor Trinitron. Neboli to však ani rádiá, ani televízory, ktoré japonskú spoločnosť vo svete preslávili. Meno technologického priekopníka si vyslúžila predovšetkým vďaka prenosnému prehrávaču kaziet s názvom Walkman. 

V 90-tych rokoch už sa spoločnosť tešila celosvetovej popularite, stále však hľadala oblasti, v ktorých by sa mohla presadiť. V hľadáčiku sa čoskoro ocitli aj herné zariadenia.

S konzolami síce Sony nemalo absolútne žiadne skúsenosti, v zábavnom priemysle však videlo obrovský potenciál, predovšetkým kvôli možnostiam využitia CD mechaník a CD diskov, ktoré spoločnosť vyrábala. Na trhu v tom čase kraľovali 16-bitové konzoly SNES od Nintenda a Mega Drive (Genesis) od spoločnosti Sega, aj napriek ich popularite konkurencia nebola silná a Sony videlo obchodnú príležitosť.

Ešte v 70. rokoch začal pre spoločnosť Sony ako technologický inžinier pracovať Ken Kutaragi, ktorý je dnes pokladaný za otca hernej konzoly PlayStation. Kutaragi bol fascinovaný hrami, ktoré hrala jeho dcéra, čo ho postupom času priviedlo aj spolupráci s Nintendom. Herná spoločnosť Kutaragimu zadala ponuku na vytvorenie nového audio čipu pre ich zariadenia, a to aj napriek tomu, že Kutaragi bol zamestnancom Sony.

Herný a technologický nadšenec Kutaragi sa výzvy nezľakol, výsledkom jeho snaženia bol geniálny audio čip, ktorý dokázal produkovať stereo zvuk schopný vygenerovať 8-bitové audio s rôznymi efektami ako je napríklad ozvena. Keďže vedenie Sony o jeho spolupráci s Nintendom nevedelo, nebolo zo spolupráce s konkurenciou práve nadšení a dlhoročnému zamestnancovi hrozil vyhadzov.

Prvé kroky

Kvality audio čipu však boli tak nesporné, že Kutaragi dostal v Sony druhú šancu a mohol ostať aj naďalej pracovať na svojom mieste. Sony navyše využilo príležitosť a nadviazalo spoluprácu s Nintendom. Výsledkom obchodných rokovaní bola dohoda o dodávaní prídavných CD mechaník pre konzoly od Nintenda SNES.

Obchod bol zároveň len vedľajšou obchodnou aktivitou a v Sony sa začal vývoj novej, no stále len 16-bitovej konzoly s názvom Play Station (názov mal pôvodne pozostávať z dvoch samostatných slov). Táto konzola mala byť kompatibilná s kartridžmi, ktoré sa používala konkurenčná konzola SNES, zároveň však nové herné zariadenie od Sony malo disponovať aj CD mechanikou.

Rafinovaný podraz

V Nintendo však čoskoro prišli na to, že podmienky spolupráce so Sony nie sú až také výhodné a v obchodnom vzťahu ťahajú za kratší koniec. Prakticky celá licenčná politika bola v rukách Sony, ktoré by rozhodovalo o všetkom, čo by sa na Play Station vydalo.

Rovnako celý profit z výroby CD mechaník a CD diskov putoval do spoločnosti Sony. Preto Nintendo tajne nadviazalo kontakt s holandskou spoločnosťou Philips, s ktorou si dohodli podstatne výhodnejšie podmienky na dodanie CD mechaník.

Nastal rok 1991 a svetoznáma výstava CES, na ktorej mali byť predstavené elektronické novinky populárnych i menej známych výrobcov. Nechýbali medzi nimi ani spoločnosti Nintendo a Sony , pripravené na odhalenie svojich herných zariadení. Prvý deň patril spoločnosti Sony, ktorá podľa dohody ohlásila novú konzolu Play Station kompatibilnú s kartridžami SNES. Druhý deň však na veľké prekvapenie Sony predstavilo Nintendo spoluprácu so spoločnosťou Philips.

Správa nezaskočila len spoločnosť Sony, ale takmer celý svet, otvorene sa hovorilo o obrovskom a bezprecedentnom prešľape zo strany Nintenda. V v 90-tych rokoch totiž bolo v ázijskej obchodnej kultúre vysoko neakceptovateľné dať v obchodnom vzťahu prednosť inému než domácemu výrobcovi.

Otec PlayStationu

Nemilo prekvapené Sony voči Nintedo okamžite podstúpilo patričné právne kroky, bez ohľadu na to sa však plány spoločnosti na predstavenie novej hernej konzoly ocitli prakticky v troskách. Aj napriek tomu vízia vstúpiť na herný trh a predstaviť nové herné zariadenie pretrvávala aj naďalej. Zástupcovia spoločnosti skúsili s návrhom na spoluprácu osloviť známeho výrobcu Sega, dostali však negatívnu odpoveď.

V roku 1992 preto vedenie Sony zvolalo poradu, na ktorej takmer došlo k zrušeniu celého projektu Play Station. Pred vtedajšieho prezidenta Norio Ogha však vystúpil Ken Kutaragi, ktorý mu pripomenul, že v stávke je dobré meno spoločnosti, ktorá by v prípade neúspechu mohla byť terčom posmechu pred celým svetom. Kutaragi prezidenta Sony požiadal o vedenie projektu s tým, že ho dotiahne do konca. Odpoveďou bola dnes už legendárna hláška: „Just do it!“

Kutaragi sa okamžite pustil do práce a vzniklo viac ako 200 prototypov novej hernej konzoly. Išlo však prevažne o 16-bitové zariadenia a keďže sa pomaly blížila nová, v poradí už piata generácia herných konzol sľubujúca revolučný herný výkon, Kutaragi sa rozhodol pre zásadnú zmenu.

Začal vytvárať konzolu s 32-bitovou architektúrou a úplne novým procesorom. Technologický vizionár so svojim tímom sa rovnako rozhodol, že nová konzola bude podporovať aj 3D architektúru.

Špecifikácia a technické možnosti novej konzoly teda boli dané, Kutaragi ale zároveň s vývojom konzoly čelil ďalšiemu vážnemu problému. Na rozdiel od konkurencie totiž Sony v 90-tych rokoch nemala žiadne vývojárske tímy, ktoré by pre nové herné zariadenie mohlo vytvoriť hry. Kutaragi sa preto rozhodol osloviť na spoluprácu externé firmy, a oslovil ich naozaj vo veľkom.

V roku 1994 mala spoločnosť Sony podpísanú spoluprácu s viac ako 250 externými spoločnosťami, k úspechu prispela aj nízka cena vývojárskych kitov, na ktorých sa hry na PSX (pracovný názov konzoly) vyvíjali.

Uvedenie PlayStation

Deň D prišiel 3. decembra 1994, na kedy bolo oznámené vydanie novej konzoly s finálnym názvom PlayStation ohlásené. Aj napriek tomu, že išlo o vôbec prvú generáciu konzoly od Sony sa PlayStation v Japonsku predávalo ako teplé rožky a  išlo o absolútnu senzáciu. Len za prvý deň sa v krajine vychádzajúceho slnka predalo viac než 100 000 kusov hernej novinky, ďalšie dva milióny nasledovali v nasledujúcich šiestich mesiacoch.

Hráči boli fascinovaní technickými možnosťami, ktoré im nová konzola ponúkala. Grafiku, akú im PlayStaiton ponúklo, doposiaľ poznali len z herných automatov, bombastické a plynulé 3D zobrazenie v obdobnej kvalite bolo až do vydania konzoly nevídané. Okrem výkonu u herných nadšencov rovnako zabodoval aj moderný dizajn konzoly spojený s revolučným ovládačom.

O rok neskôr nasledovalo uvedenie zariadenia na americký a európsky trh. Reakcie boli nad očakávania pozitívne, za čo z veľkej časti mohla relatívne nízka uvádzacia cena 387 dolárov. Oficiálny predaj PlayStation skončil v roku 2006 a dnešné štatistiky hovoria o 100 miliónoch predaných kusoch.

Fenomenálny štart hernej prvotiny od Sony ostro sledovala konkurencia. Nintendo v tom čase vyrukovalo so svojou novinkou Nintendo 64, ktoré malo síce 64-bitovú architektúru, ale ako médium sa používali kartridže. Ich najväčšou slabinou bola veľmi nízka kapacita, len 64 MB na rozdiel od 650 MB pre PlayStation vybavené CD-ROM.

Popri Nintende a Sony sa so svojim Saturnom snažila preraziť, aj napriek veľmi agresívnej kampani (We can do what Nintendon’t) sa im to nepodarilo. V budúcnosti sa o návrat k svojej predošlej sláve pokúsili ešte raz, no medzi hernú elitu sa už nikdy viac zaradiť nedokázali.

Menší a ešte krajší

Po obrovskom úspechu pôvodnej konzoly sa v Sony rozhodli, že vytvoria menšiu a kompaktnejšiu verziu originálu. K tejto verzii, ktorá sa honosí označením PS One, sa dal pripojiť malý LCD displej, ktorý umožňoval hranie bez nutnosti pripojenia na televízor.

Postupne vznikla celá rada zaujímavých periférií ako je napríklad rukavica, ktorá nahrádza ovládač alebo bizarne vyzerajúci ovládač vo forme výhybky na ovládanie simulátora vlaku.

Čo je vo vnútri

Srdcom PlayStation bol 32 bitový MIPS R3000 procesor taktovaný na 33 MHz. Konzola disponovala 2 MB pamäte RAM. O spracovanie grafiky sa staral dedikovaný grafický čip s pamäťou 1 MB, spoločne s technológiou GTE (Geometric Technology Engine), čím bola zabezpečená plná podpora 2D, aj 3D zobrazenia.

Pevný disk by si tu ale hľadal zbytočne. Svoj herný postup si môžeš uložiť na pamäťové karty, ktoré však neboli súčasťou balenia a musel si si ich zakúpiť osobitne. Základná pamäťová karta mala veľkosť 1 MB a bola rozdelená na 15 slotov umožňujúcich ukladanie herného progresu.

Niektoré tituly, ako napríklad Gran Turismo však využívali viac slotov naraz, čo viedlo k masívnemu rozšíreniu lacných neznačkových pamäťových kariet s oveľa väčšou kapacitou. Ich kvalita však bola veľmi kolísavá a neraz sa stávalo, že hráči prišli kvôli poruchovým kartám o všetky svoje uložené dáta.

Revolúcia v ovládaní hier

Až do uvedenia prvého PlayStation vyzerali ovládače herných konzol prakticky rovnako. O nejakej ergonómii nemohlo byť ani reči. Kutaragi však ukázal svoju genialitu aj v tomto smere. Vytvoril ovládač, ktorý mal dostatok tlačidiel na pohodlné ovládanie hier.

Každé tlačidlo má svoj symbol, čo symbolizuje jeho využitie. Kým X a O znamenajú potvrdenie a zamietnutie, štvorec bol vlastne papier, ktorým sa vyvolávalo menu. Posledným znakom bol trojuholník, ktorý symbolizoval rozhľad a bol určený pre štatistiky herných hrdinov.

Samozrejme, kontextové využitie tlačidiel sa naprieč jednotlivými hrami líšili, no idea bola jasná. Na prvom mieste stála intuitívnosť a jednoduchosť. Neskôr sa k digitálnym tlačidlám pridali analógové páčky, ktoré sa používajú dodnes. Dizajn Dualshock ovládača prešiel v budúcnosti len malými zmenami, čo opäť svedčí o nadčasovom zmýšľaní japonských dizajnérov.

Gran Turismo, Tekken a ďalší

Herná konzola bez hier by absolútne strácala zmysel a Kutaragi si toho bol dobre vedomý. Preto si vedúci dizajnér  zaistil spoluprácu s dostatočným počtom vývojárskych tímov, ktorých nakoniec boli takmer tri stovky. Dokonca sa im podaril husársky kúsok v podobe kontraktu na siedmy diel Final Fantasy od spoločnosti Squaresoft. Predchádzajúcich šesť dielov totiž vyšlo výlučne na konzoly od Nintenda.

Medzi najlepšie hodnotené a najpredávanejšie hry dodnes patria tituly ako Gran Turismo, Tekken, Resident Evil a v neposlednom rade Crash Bandicoot. Ten sa stal symbolom značky a aj keď nedosahoval popularity inštalatéra Mária alebo ježka Sonica, čerstvo ohlásený štvrtý diel dokazuje, že sa na neho ani po rokoch nezabudlo.

Návrat klasiky

PlayStation sa nezmazateľne zapísalo do sŕdc miliónov hráčov. Pre mnohých to bol prvý kontakt s týmto druhom zábavy. Dodnes bolo pre prvú PlayStation vytvorených viac ako 2000 titulov.

Keďže nostalgia je mocným marketingovým nástrojom, Sony minulý rok uviedli do predaja zmenšenú verziu originálu s názvom PlayStation Classics, ktorú vieš pripojiť k moderným televízorom pomocou HDMI kábla. CD mechanika tentokrát absentuje, na pevnom disku je nahraných 20 hier, medzi ktoré patria tituly ako Final Fantasy VII, Metal Gear Solid alebo Tekken 3. Zoznam hier sa však môže mierne líšiť v závislosti od regiónu, v ktorom sa konzola predáva.

Pár zaujímavostí, ktoré si možno nevedel
  • Existuje špeciálna verzia konzoly s názvom Net Yaroze, ktorá je celá v čiernej farbe a umožnila užívateľom vytvárať vlastné hry. V dnešnej dobe ide o vzácny zberateľský kúsok.
  • Originálne CD používané v PlayStation mali čierny povrch. Aj napriek fámam, že je to ochrana proti pirátom, ide len o dizajnovú záležitosť
  • PS One sa dobre predávala ešte dlho po tom, ako bol na trhu predstavený jej nástupca v podobe PlayStation 2. To len potvrdzuje obľúbenosť prvého PlayStation medzi hráčmi.
  • Procesor MIPS R3000, ktorý poháňa PlayStation, bol v roku 2006 použitý v sonde New Horizon, ktorá mala obletieť Pluto. Dôvod je prozaický – inžinieri chceli spoľahlivú a otestovanú technológiu.
  • Tlačidlá X a O majú v USA a Európe opačnú funkciu ako v Japonsku. Kým u nás sa X používa na potvrdenie a O na zrušenie, v Japonsku je to naopak.

Pošli nám TIP na článok



Iné zariadenia