Nemci urobili prevratný experiment: Ľudské bunky vystavili desaťnásobne silnejšiemu 5G, toto sa s nimi stalo

Pamätáš si ešte na konšpiračné teórie o tom, ako nás 5G siete pomaly ničia, ovládajú mozgy alebo šíria vírusy? Vedci sa rozhodli týmto tvrdeniam zasadiť finálnu ranu. Presnejšie odborníci z Constructor University v Nemecku sa rozhodli preveriť 5G žiarenie spôsobom, aký sme tu ešte nemali.

V špecializovanom laboratóriu vystavili ľudské kožné bunky frekvenciám, ktoré výrazne prevyšujú bežné hodnoty 5G vysielačov – a to nielen silou signálu, ale aj dĺžkou expozície. Bunky boli ožarované frekvenciami 27 a 40,5 GHz, pričom intenzita signálu bola až desaťnásobne vyššia, než povoľujú zdravotnícke normy. A to všetko po dobu až 48 hodín. Na tému upozornil portál IFLScience.

Kde zlyhali iné štúdie, tam tento tím nastavil nový štandard

Tím výskumníkov použil kombináciu najmodernejších genetických analýz – sekvenovanie RNA celého genómu a DNA metylačné pole, ktoré sleduje zmeny v regulácii génov. Súčasťou testovania boli aj kontrolné skupiny, aby bola zachovaná objektivita. Jedna skupina buniek bola vystavená UV žiareniu a tzv. „sham“ skupina bola manipulovaná rovnako ako testovacia, no bez reálnej expozície 5G.

A výsledok? Ani pri najhoršom scenári sa nepreukázala žiadna zmena v genetickej aktivite ani v metylácii DNA. Na rozdiel od UV žiarenia, ktoré predvídateľne spustilo biologické reakcie, bunky vystavené 5G vlnám sa správali ako tie, ktoré neboli vystavené ničomu.

Unsplash

Vedci tvrdia, že už nie je o čom debatovať

Autori štúdie zverejnenej v prestížnom žurnále PNAS Nexus tvrdia, že ich výsledky by mali uzavrieť dlhoročnú debatu o údajných škodlivých účinkoch 5G sietí.

„Naše výsledky s veľkou presnosťou ukazujú, že ani pri najvyššej možnej záťaži nedochádza k žiadnym významným zmenám v bunkovej expresii či v metylačných vzorcoch,“ uviedli výskumníci.

Experiment bol navyše navrhnutý tak, aby eliminoval všetky metodologické slabiny predošlých výskumov – kontrolovali sa teplotné zmeny, expozícia bola „zaslepená“, a údaje boli štatisticky testované aj náhodným preusporiadaním označení vzoriek.

Vedci zároveň dodávajú, že napriek odporúčaniam Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) či amerického NTP, sa téma opakovane vracia do médií, politiky i verejnej diskusie, často kvôli izolovaným štúdiám so spornými závermi.

„Dúfame, že vďaka našej prísnej metodológii a analytickému prístupu pomôžeme túto debatu uzavrieť a rozptýliť pochybnosti o údajných biologických účinkoch,“ dodávajú.

Čítajte viac z kategórie: Novinky