Vedci predpokladajú, že na Titane – najväčšom mesiaci Saturna – by sa mohli v extrémnych podmienkach formovať primitívne verzie buniek. Titan je výnimočný v tom, že má hustú atmosféru, metánové a etánové jazerá, oblaky a dokonca aj dážď – hoci nie vodný, ale metánový. Tento uzavretý cyklus kvapalín nápadne pripomína vodný cyklus na Zemi a vedci preto uvažujú, že by mohol vytvárať vhodné prostredie pre vznik života, píše Science Alert.

„Máte planétu s jazerami, dažďom a geológiou, ktorá sa až podozrivo podobá Zemi – ale všetko beží na inej chémii,“ uviedla profesorka astrobiológie Sarah Stewart Johnsonová z Georgetown University. Voda bola na Zemi základom pre vznik života. Ak Titan ponúka podobný dynamický cyklus, hoci s inými kvapalinami, princíp môže zostať rovnaký.

Štúdia publikovaná v International Journal of Astrobiology uvádza, že v jazerách na Titane by sa mohli spontánne tvoriť tzv. vesicles – malé bubliny organických látok, ktoré pripomínajú predchodcov buniek. Takéto útvary môžu slúžiť ako akési chemické mikroreaktory, ktoré izolujú molekuly, umožňujú ich interakciu a tým vytvárajú základné podmienky pre vznik života.

Jazerá s „predbunkami“

Zatiaľ čo na Zemi sa membrány buniek skladajú z fosfolipidov a fungujú vo vode, Titan operuje v úplne inom režime. Tamojšie jazerá sú tvorené prevažne kvapalným metánom a etánom, no vedci v atmosfére identifikovali zložku zvanú vinylkyanid (vinyl cyanide). Táto látka má potenciál vytvárať stabilné membrány aj pri extrémne nízkych teplotách okolo –179 °C.

Podľa výpočtov vedcov je napríklad jazero Ligeia Mare schopné obsahovať dostatok vinylkyanidu na vytvorenie približne 10 miliónov štruktúr podobných bunkám na každý kubický centimeter. To je približne desaťnásobok koncentrácie baktérií v priemerných pobrežných vodách Zeme.

„Tieto štruktúry nie sú bunky v biologickom zmysle,“ vysvetľuje doktor Morgan Cable z NASA. „Ale správajú sa ako membrány: môžu zachytávať látky, vytvárať chemické reakcie a oddeliť vnútorné prostredie od vonkajšieho. To je prvý krok.“

NASA

Aký by mohol byť život bez vody?

Laik by si mohol predstaviť, že ak niečo neobsahuje vodu, nemôže to byť živé. Ale vedci už niekoľko rokov skúmajú hypotézu, že život by sa mohol prispôsobiť aj inému médiu. Ak na Zemi život vznikol vďaka dynamickému kolobehu vody a schopnosti vytvárať uzavreté biologické štruktúry, podobný princíp by mohol fungovať aj v metánových jazerách – len v extrémne spomalenom alebo odlišnom režime.

To, že Titan má jazerný kolobeh a dynamické prostredie, ho robí unikátnym v celej Slnečnej sústave. Zatiaľ čo Mars je suchý a mŕtvy, Titan má aktívnu atmosféru, dážď, rieky aj geologické procesy. Nečudo, že NASA sa zameriava práve naň.

Letíme tam onedlho

Misia NASA Dragonfly, ktorá by mala odštartovať v roku 2027 a doraziť na Titan v roku 2034, má priamo preskúmať tamojšie jazerá, atmosféru a povrch. Cieľom je nájsť dôkazy o prítomnosti organických štruktúr, zmerať chemické zloženie pôdy a zistiť, či sa v týchto bublinových membránach deje niečo viac.

Ak sa potvrdí, že spomínané štruktúry vznikajú prirodzene a sú stabilné, budeme o krok bližšie k dôkazu, že život sa môže objaviť aj mimo Zeme – a že vôbec nemusí vyzerať tak, ako ho poznáme.

Čítajte viac z kategórie: Novinky