Obrovská raketa Space Launch System (SLS), vyrobená prevažne z modifikovaných komponentov Raketoplánu, je podľa NASA takmer hotová.

Jej testovací let sa blíži a do vesmíru sa má dostať už tento rok, pričom otestuje úplne novú kozmickú loď pre budúcich lunárnych astronautov.

Aktualizácia 5. septembra 2021:

Projekt rakety SLS a nového lunárneho programu je poznačený neustálymi odkladmi a meškaniami. Keď už sa však zdalo, že to NASA stihne v tomto roku, všetky nádeje sa rozpadli.

Ako informuje Ars Technica, megaraketa SLS poletí s prvou misiou lunárneho programu Artemis najskôr na jar, pravdepodobnejšie však až v lete budúceho roku. Nie sú vylúčené ani ďalšie omeškania – NASA pritom mešká voči svojim interným termínom už dva mesiace.

Dôvodom ďalšieho meškanie je, podľa Kathryn Hambletonovej, okrem pandemickej situácie spôsobenej vírusom COVID-19 aj počasie a práce, ktoré technici vykonávajú po prvý raz. SpaceX tak získava reálnu šancu dostať raketu Starship do vesmíru skôr, než to dokáže NASA s SLS.

Agentúra sa údajne chystá čoskoro zverejniť plánovaný rozvrh testov a činností a tiež potenciálny dátum štartu prvej rakety SLS. Bill Nelson, dnešný administrátor NASA, v minulosti povedal, že ak nedokážu za 11,5 miliardy amerických dolárov postaviť raketu, mali by „zavrieť obchod“, píše Space News. Od tohto vyjadrenie prešlo desať rokov a SLS stála vyše 20 miliárd.

Pôvodný článok:

SLS je vyústením prehnanej byrokracie

Celý program rakety SLS je, bohužiaľ, známy najmä svojim meškaním a neustálym prekračovaním finančného rozpočtu (ten dosahuje už takmer 20 miliárd amerických dolárov). Ako sa však zdá, technici a inžinieri tento rok poriadne zrýchlili tempo a všetko sa dalo do pohybu.

V marci otestovali prvý stupeň so štyrmi raketovými motormi RS-25 a následne sa pustili do spájania jednotlivých častí rakety do masívneho celku. Integrovali prídavné nosné rakety na pevné palivo (SRB) a teraz sa im podarilo položiť na SLS aj druhý stupeň ICPS (Interim Cryogenic Propulsion Stage).

Táto časť rakety tiež nie je novým konštrukčným celkom a ide o upravený druhý stupeň rakety Delta IV. SLS ho využije len vo svojej verzii Block 1, ktorá unesie na nízku obežnú dráhu Zeme (LEO) 95 ton a k Mesiacu „len“ 27 ton.

Už len zopár komponentov

ICPS neskôr nahradí EUS (Exploration Upper Stage), ktorý zvýši nákladnú kapacitu pre lety na Mesiac. Prvej hotovej SLS momentálne chýbajú len dva kľúčové komponenty, a to adaptér pre spojenie s kapsulou Orion a následne samotnú kozmickú loď Orion.

Než sa k tomu ale technici dostanú, chcú vykonať sériu dôležitých testov pre kontrolu komunikácie medzi jednotlivými časťami rakety či medzi raketou a technickým vybavením na Zemi. ICPS je poháňaný legendárnym raketovým motorom RL-10, ktorého história siaha až do 50. rokov minulého storočia.

Ide síce o modifikovanú a modernizovanú verziu, RL-10B2, no i tá letela po prvý raz už v roku 1998. Novší druhý stupeň EUS využije rovnaký typ motora, ale vo verzii RL-10C3, ktorá je špeciálne vyvinutá pre SLS a v porovnaní so staršou verziou má, paradoxne, nižší špecifický impulz a nižší ťah. Je však o takmer 40 kg ľahší a je možné očakávať zvýšenie spoľahlivosti.

Rok 2024 zrejme nestihne, astronauti počkajú

Ako píše NASA, program Artemis zaručí návrat človeka na Mesiac a na jeho povrch dostane aj prvú ženu. Prvá posádka mala pristáť na povrchu nášho malého kozmického suseda v roku 2024, agentúra však priznala, že tento termín je nepravdepodobný.

Len pred pár dňami NASA ohlásila kontrakty v hodnote až do 45 miliónov dolárov, ktoré majú eliminovať riziká spojené s pristávaním na Mesiaci. Počas naštartovania raketových motorov nad jeho povrchom totiž dochádza napríklad k vymršteniu veľkého množstva lunárneho prachu, ktorý sa ľahko prichytáva na predmety a astronautov a navyše má korozívne vlastnosti.

Keďže je NASA vládna agentúra, reálnu konkurenciu v tomto projekte nemá. Istý druh vesmírnych pretekov však predsa len prebieha medzi SLS a raketou Starship, ktorú vyvíja SpaceX. Na obežnú dráhu sa, ak pôjde všetko podľa plánu, dostane skôr práve Starship (možno už v auguste).

Paradoxne sa dostane SpaceX ako prvý aj na povrch Mesiaca, pretože modifikovaná verzia Starship vyhrala kontrakt HLS (Human Landing System). To znamená, že prví astronauti pristanú na Mesiaci v rakete Starship. Keďže mali pôvodne tento kontrakt získať dvaja uchádzači, podľa všetkého dôjde k navýšeniu rozpočtu a SpaceX dostane súpera.

Dôvodom pre takýto krok je, že NASA potrebuje väčšiu nákladnú kapacitu pre stavbu lunárnej základne. V programe Apollo zabezpečoval pristátie pristávací modul, ktorý letel na rakete Saturn V spolu s astronautmi. V tomto prípade sa dostane modul na obežnú dráhu Mesiaca zvlášť, vďaka čomu je väčší (v prípade Starship priam obrovský).