História pamätá najmä na víťazov a v prípade studenej vojny, respektíve presnejšie v prípade vesmírnych pretekov tomu nie je inak. Všetci dnes poznajú azda najväčší a najdôležitejší míľnik storočia, ktorým sa stalo pristátie ľudí na Mesiaci v rámci programu Apollo.

Na povrch nášho strieborného suseda sa počas šiestich misií dostalo dvanásť astronautov zo Spojených štátov amerických, avšak zo žiadnej inej krajiny.

Vlastný mesačný program však mal prirodzene aj úhlavný nepriateľ USA, Sovietsky zväz, už od roku 1961, kedy misiu oznámil americký prezident John F. Kennedy. Sovietska mesačná raketa N1 však na rozdiel od svojho amerického protivníka Saturnu V nemala také šťastie a zásadne sa líšil aj pristávací modul. Testovanie sprevádzali obrie explózie a nešťastie.

N1 – sila, ktorú nedokázal spútať ani Sovietsky zväz

Za obrovskou raketou stál technický génius Sergej Korolev, ktorý počas svojho život pracoval na mnohých ikonických a kľúčových projektoch ako Sputnik alebo Vostok, na ktorom sa dostal do vesmíru prvý človek, Jurij Gagarin. Aktívny vývoj rakety N1 započal v októbri 1965, avšak jeho postup vážne poznačila Korolevova smrť. Raketa zažila štyri lety, z ktorých všetky skončili neúspechom.

Prvý let sa uskutočnil 21. februára 1969, len pár mesiacov pred pristátím misie Apollo 11 na Mesiaci. V prípade úspechu rakety N1 by mal Sovietsky zväz ešte vždy šancu uspieť a vesmírne preteky „vyhrať“ (je otázne, kto preteky skutočne vyhral, pretože takmer všetky ostatné míľniky dosiahli ako prví práve oni), čo považovali za nesmierne dôležité, keďže sa počas studenej vojny so Spojenými štátmi neustále predbiehali a snažili sa získať navrch. K víťazstvu nedošlo, namiesto toho zažili nepríjemný pád, píše Jalopnik.

National Reconnaissance Office

Niekoľko sekúnd po štarte KORD (systém riadenia raketových motorov) vypol kvôli elektrickej chybe motor číslo 12. Pre zachovanie symetrického ťahu systém okamžite vypol aj motor číslo 24, avšak šesť sekúnd po štarte došlo k odtrhnutiu viacerých komponentov zo svojich upevnení v motore číslo dva vplyvom pogo oscilácie (oscilácia raketových motorov v dôsledku nestabilného spaľovania) začalo unikať palivo.

Tým ale katastrofa neskončila a ďalšie vibrácie spôsobili roztrhnutie palivového potrubia a nastal požiar, ktorý prepálil elektrické vedenie. KORD situáciu vyhodnotil ako problém s tlakom v čerpadlách a nariadil vypnutie celého prvého stupňa. Raketa dopadla na zem 183 sekúnd po štarte.

Prvý let mal vychytať chyby, druhý však zničil viac než len raketu

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

Odomknúť článok

(Zrušiť môžeš kedykoľvek)

Som členom PREMIUM: Prihlásiť sa