V tomto texte boli použité materiály TASR.

Európska únia pripravuje nový plán, ktorým chce výrazne posilniť svoju pozíciu v oblasti polovodičov. Revidovaný zákon označovaný ako Chips Act 2.0 má podľa uniknutých dokumentov zmobilizovať verejné aj súkromné investície v hodnote približne 120 miliárd eur do roku 2035. Brusel tým reaguje na rastúcu závislosť Európy od amerických a ázijských technológií, ale aj na slabé výsledky pôvodného zákona z roku 2023.

Podľa informácií agentúry Bloomberg sa Európska komisia tentoraz nechce sústrediť len na samotnú výrobu čipov. Nová stratégia má výraznejšie podporiť aj dopyt po polovodičoch vyrábaných priamo v Európe. Práve to bol jeden z problémov pôvodného Chips Actu, ktorý síce pomohol rozbehnúť viacero investícií, no nepodarilo sa mu výraznejšie zvýšiť podiel EÚ na globálnom trhu.

Brusel chce preto prepojiť európskych výrobcov čipov s firmami z oblastí, kde polovodiče zohrávajú čoraz väčšiu úlohu. Ide najmä o telekomunikácie, automobilový priemysel, obranu či umelú inteligenciu. Cieľom je vytvárať čipy šité na mieru potrebám európskych spoločností a zároveň posilniť celý technologický ekosystém v rámci Únie.

Veľkú pozornosť pritom púta návrh na výstavbu novej továrne na výrobu 3-nanometrových čipov. Takéto polovodiče patria medzi technologickú špičku a sú kľúčové najmä pre AI systémy či výkonné dátové centrá. Projekt má mať hodnotu približne 30 miliárd eur a financovaný by bol kombináciou európskych zdrojov, príspevkov členských štátov a súkromného kapitálu.

Prvé konkrétne návrhy chce Európska komisia predstaviť europoslancom už budúci týždeň. Očakáva sa však, že finálna podoba legislatívy ešte prejde viacerými úpravami.

Európa chce znížiť závislosť od USA a Číny

Nový Chips Act je súčasťou širšej stratégie technologickej suverenity EÚ. Európa si čoraz intenzívnejšie uvedomuje riziká spojené s tým, že kľúčové technológie a komponenty kontrolujú najmä firmy z USA a Ázie. Obzvlášť citlivou témou sú polovodiče, bez ktorých dnes nefungujú smartfóny, elektromobily, servery ani moderné vojenské technológie.

Pandémia aj globálna čipová kríza navyše ukázali, ako rýchlo môže nedostatok polovodičov ochromiť priemysel. Európa preto chce podporovať domácich „technologických šampiónov“ a vo väčšej miere preferovať produkty a služby vyvinuté priamo v EÚ.

Súčasťou nového zákona má byť aj zjednodušenie byrokracie pre strategické projekty v oblasti polovodičov. Ak Európska komisia označí niektoré investície za projekty európskeho významu, firmy z krajín mimo EÚ by mohli byť z účasti na nich vylúčené.

Financovanie zatiaľ siaha len do roku 2028

Európska únia chce prvú fázu financovať z existujúcich programov Horizont Európa a Digitálna Európa. Tieto zdroje sú však schválené len do roku 2028. Ďalšie miliardy bude musieť Brusel vyrokovať v rámci nového sedemročného rozpočtu Únie.

Práve od financovania bude závisieť, či sa Európe podarí reálne konkurovať gigantom ako Taiwan, Južná Kórea alebo Spojené štáty. Výroba najmodernejších čipov totiž patrí medzi najdrahšie a technologicky najnáročnejšie odvetvia na svete. Ak však EÚ svoje plány dotiahne, môže výrazne posilniť vlastnú technologickú nezávislosť aj pozíciu európskeho priemyslu v ére umelej inteligencie.