Najstaršie múmie sveta šokovali vedcov. Objav je o celé tisícročia starší než Egypt aj Čile

Keď sa povie múmia, väčšine z nás sa vybavia obrazy starovekého Egypta – faraóni, pyramídy a telá obalené v ľanových obväzoch. Práve Egypt bol dlho považovaný za kolísku mumifikácie, no vedci už dávnejšie vedeli, že ešte staršie dôkazy pochádzajú z Čile, kde kultúra Chinchorro uchovávala telá približne pred 7 000 rokmi. Nový výskum však ukazuje, že ani tieto dátumy nepredstavujú začiatok príbehu.

Archeológovia teraz v juhovýchodnej Ázii objavili stopy úmyselnej mumifikácie, ktoré sú o celé miléniá staršie. Niektoré z nálezov sa podľa analýz datujú až 14 000 rokov dozadu, čo mení doterajšie chápanie pohrebných rituálov v praveku. Na tému upozornil portál Interesting Engineering.

Mumifikovanie dymom namiesto obväzov

Výskum publikovaný v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences ukazuje, že lovci a zberači žijúci v južnej Číne a juhovýchodnej Ázii používali špecifickú techniku – telá svojich zosnulých pomaly sušili v dyme pri nízkej teplote. Proces trval celé týždne až mesiace a zabránil prirodzenému rozkladu.

Vedci skúmali desiatky pravekých hrobov, v ktorých sa kostry nachádzali v silne zohnutých polohách a často niesli stopy po pôsobení ohňa. Absencia rozpadnutých častí naznačuje, že telá neboli pochované čerstvé, ale už vopred vysušené. Analýzy kostí pomocou infračervenej spektroskopie odhalili zmeny typické pre dlhodobé vystavenie nízkej teplote ohňa, nie pre spaľovanie či prirodzené podmienky.

pnas.org

Prepojenie s dnešnými tradíciami

Autorka štúdie Hsiao-chun Hung pre IFLScience uviedla, že proces trval približne tri mesiace, počas ktorých sa telo pomaly zahrievalo nad slabým ohňom. Podobné postupy sú známe aj z etnografických záznamov – napríklad u kmeňov Dani na Novej Guinei, kde sa ešte donedávna praktizovalo úmyselné sušenie tiel príbuzných dymom a ich uchovávanie v domácnostiach.

Podľa spoluautora Petra Bellwooda objavy naznačujú, že ide o súčasť dlhej regionálnej tradície. „Môžeme tu vidieť potomkov prvých moderných ľudí, ktorí obývali juhovýchodnú Áziu,“ dodal.

Prelom, ale aj opatrnosť

Ak sa interpretácia potvrdí, znamenalo by to, že umelá mumifikácia je stará najmenej 14 000 rokov – teda dvojnásobne staršia než najznámejšie čilské a egyptské nálezy. To posúva jej začiatky hlboko do obdobia lovcov a zberačov, dlho pred vznikom poľnohospodárskych civilizácií.

Nie všetci vedci sú však úplne presvedčení. Antropologička Rita Peyroteo Stjerna upozornila, že použité metódy datovania nemusia byť úplne presné a nie je jasné, či technika bola bežná na všetkých skúmaných lokalitách.

Aj napriek tomu ide o objav, ktorý mení históriu. Ukazuje, že už praveké komunity mali technické znalosti a kultúrne dôvody, aby sa snažili uchovať svojich mŕtvych. Dymom konzervované múmie z juhovýchodnej Ázie tak predbehli slávne egyptské aj čilské príklady o celé tisícročia.

Čítajte viac z kategórie: Novinky