Smrtiaca superschopnosť: Najpoužívanejší herbicíd sveta vytvára baktérie odolné voči liekom

Reč je o glyfosáte, aktívnej zložke, ktorá bola po desaťročia neodmysliteľne spätá s legendárnym prípravkom Roundup. Hoci domáce verzie tohto produktu boli v mnohých krajinách reformulované a glyfosát už neobsahujú, v profesionálnom a priemyselnom poľnohospodárstve sa táto látka stále masívne využíva.

Nové dôkazy naznačujú, že masové striekanie polí týmto herbicídom funguje ako obrovský inkubátor pre baktérie, ktoré sa učia prežiť aj v prítomnosti moderných liekov.

Ako vyplynulo z najnovších zistení Science Daily, ktoré publikoval tím vedcov vo vedeckom časopise Frontiers in Microbiology, baktérie vystavené glyfosátu vykazujú šokujúcu odolnosť. Dr. Daniela Centrón z Inštitútu lekárskej mikrobiológie a parazitológie v Buenos Aires upozorňuje, že na rozdiel od antibiotík sa herbicídy aplikujú v obrovských množstvách priamo do životného prostredia. Pôda sa tak stáva bojiskom, kde prežijú len tie najodolnejšie mikróby.

Superbaktérie z nemocníc milujú chémiu

Vedci v rámci štúdie analyzovali celkovo 102 bakteriálnych kmeňov pochádzajúcich z rôznych prostredí vrátane poľnohospodárskej pôdy, chovných staníc, chránenej prírodnej rezervácie a miestnych nemocníc. Výsledky boli alarmujúce. Nemocničné kmene baktérií vykazovali extrémnu odolnosť voči širokému spektru antibiotík.

Až 74 % z nich dokázalo odolať karbapenemom, čo je trieda širokospektrálnych antibiotík, ktoré lekári používajú ako poslednú líniu obrany pri najťažších infekciách. Šokujúce však bolo, že všetky tieto nemocničné superbaktérie boli zároveň vysoko odolné aj voči glyfosátu.

Tento fakt so sebou prináša obrovské riziko. Prvá autorka štúdie, Dr. Camila Knecht, vysvetľuje, že ak sa tieto vysoko odolné baktérie dostanú z nemocníc prostredníctvom neupravenej odpadovej vody do voľnej prírody, v oblastiach ošetrovaných glyfosátom nájdu ideálne podmienky na to, aby sa im darilo a ďalej sa množili.

Odolnosť sa šíri aj tam, kde sa nikdy nestriekalo

Ešte prekvapivejší bol objav v chránenej prírodnej rezervácii Paraná delta severne od Buenos Aires. Hoci v samotnej rezervácii sa žiadne herbicídy nikdy nepoužívali, všetkých 68 izolovaných environmentálnych kmeňov baktérií vykazovalo odolnosť voči glyfosátu. Dôvodom je skutočnosť, že chémia z okolitých poľnohospodárskych oblastí preniká do vody a pôdy široko-ďaleko.

Baktérie z rodu Enterobacter, ktoré výskumníci izolovali z prírody, dokázali tolerovať koncentrácie glyfosátu až do 80 miligramov na mililiter. Naopak, bežné pôdne baktérie z rodu Bacillus boli na chemikáliu veľmi citlivé. V praxi to znamená, že glyfosát v pôde selektívne likviduje prospešné mikroorganizmy a uvoľňuje cestu nebezpečným patogénom, ktoré následne prenášajú svoje gény odolnosti ďalej.

Podľa spoluautora štúdie, Dr. Jochena A. Müllera z nemeckého Karlsruhe Institute of Technology, zohráva v tomto obojsmernom prenose medzi prírodou a nemocnicami kľúčovú úlohu kolobeh vody.

Zákazy v Európe a volanie po zmene pravidiel

Glyfosát nie je v hľadáčiku vedcov a regulátorov po prvýkrát. Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) ho klasifikuje ako pravdepodobný karcinogén pre ľudí a viaceré štúdie potvrdili jeho negatívny vplyv na včely a iné článkonožce. V Európe už viaceré krajiny pristúpili k obmedzeniam. Francúzsko, Belgicko a Holandsko zakázali jeho predaj pre domáce použitie, zatiaľ čo Nemecko zakazuje jeho aplikáciu na verejných priestranstvách.

Vedci na základe nových zistení tvrdia, že schvaľovacie procesy pre pesticídy musia prejsť zásadnou reformou. Predtým, ako sa akýkoľvek nový produkt dostane na trh, by mal povinne absolvovať testy na ko-selekciu s antibiotikami. Výrobcovia by mali na obaloch jasne uvádzať varovanie, že gény pre antibiotickú rezistenciu sa môžu z kontaminovanej pôdy šíriť až do nemocníc.

Čo to znamená pre budúcnosť

Tento objav opäť posúva diskusiu o glyfosáte na úplne novú úroveň. Už nejde len o to, či je táto chemikália priamym rizikom pre ľudské zdravie z hľadiska toxicity. Otvára sa tu omnoho vážnejší problém: nepriamo oslabuje najdôležitejšie zbrane, ktoré moderná medicína má proti infekčným chorobám.

Ak nezačneme prísnejšie regulovať chemické látky v poľnohospodárstve, môžeme čoskoro čeliť ére, kedy banálne bakteriálne infekcie opäť začnú zabíjať vo veľkom.

Čítajte viac z kategórie: Vesmír a veda