Na jeseň minulého roku zaznamenala polícia „explóziu“ nielen počtu, ale aj dômyselnosti, kreativity a miery vplyvu dezinformácií o ochorení COVID-19. Uviedol to Policajný zbor (PZ) SR s tým, že vypuknutie pandémie zaskočilo aj tvorcov a šíriteľov dezinformácií, ktorých počet a potenciálny vplyv bol na nižšej úrovni.

Útlm dezinformácií bol aj počas letného obdobia. Ako dodali, o falošných správach o koronavíruse platí, že slovenskí konšpirátori sa inšpirujú dezinformačnou scénou v zahraničí, preberajú hlavné myšlienky a šíria ich medzi slovenské publikum. V tlačovej správe o tom informovala hovorkyňa Prezídia PZ Denisa Bárdyová.

Dezinformácie sa vlani týkali najmä koronavírusu

Medzi základné motívy tvorby a šírenia dezinformácií patria podľa polície hybridné útoky, ekonomické dôvody a uspokojenie vlastného ega. Policajný zbor sa na sociálnych sieťach venoval ekonomickým a egoistickým dôvodom. Od vypuknutia pandémie doposiaľ na stránke Hoaxy a podvody – Polícia SR zverejnili a vysvetlili viac ako 110 dezinformácií.

Zatiaľ čo počas prvej vlny prevažovali príspevky so zásahom maximálne v desiatkach tisíc užívateľov, na jeseň boli bludy zdieľané v takom počte, že sa zobrazovali státisícom ľudí na sociálnych sieťach,“ podotkla polícia.

Ako ďalej vysvetľuje, základným naratívom prvej vlny sa stalo spochybňovanie ochorenia a vyvolávanie paniky o mimoriadnych opatreniach, ktoré mali napríklad hermeticky uzavrieť Bratislavu.

Zobraziť celú galériu (0)
Freepik (Úprava redakcie)

Silná vlna dezinformácií zasiahla aj ochrannú schopnosť rúšok, legálnosť dodržiavania mimoriadnych opatrení alebo „čipovanie občanov“ zúčastňujúcich sa na plošnom testovaní. Často zdieľaný naratív hovoril o finančných odmenách, ktoré mali dostať pozostalí za to, že budú súhlasiť, aby sa ako príčina úmrtia ich príbuzného uviedol koronavírus.

Napriek opakovaným previerkam zo strany polície sa takáto skutočnosť nepotvrdila. V osobnej konfrontácii autori takýchto statusov nevedeli poskytnúť žiadne relevantné informácie, iba výhovorky a zahmlievanie. Rovnako nepravdivé boli správy o smrti 11-ročného chlapca na následky antigénového testovania,“ zdôraznila polícia.

Koncu roka 2020 dominovali hoaxy o očkovaní. Niektoré dezinformácie „hovorili o podanej placebo látke, ktorá spôsobí smrť, čo zároveň popiera význam slova placebo“.

Slováci s obľubou šírili aj bludy zo zahraničia

Medzi ďalšie dezinformácie súvisiace s koronavírusom zaradila polícia napríklad fotografiu z cvičenia zo zahraničia, kde zdravotníci v oblekoch nesú figurínu a konšpirátori hovoria, že ide o umelé navyšovanie počtu infikovaných; falošné zvyšovanie počtu samovrážd kvôli mimoriadnym opatreniam či fotomontáž, ktorá prerobila skutočnú fotku z pochovávania obetí pandémie v zahraničí na fotku, ktorá akože bola odfotená vo filmovom štúdiu.

V roku 2020 sa vyskytli aj hoaxy o škodlivých účinkoch novej 5G siete, presunu armád cudzích vojsk ako dôkaz obsadenia krajiny, výšky sociálnych dávok, nečinnosti polície pri riešení dopravného priestupku, pokusov o detské únosy či tajných symbolov zlodejov značkujúcich si miesta pred vlámaním.

Polícia na sociálnej sieti varovala aj pred klamstvami, ktorých účelom bolo získanie finančných prostriedkov od užívateľov sociálnych sietí. Polícia v roku 2020 vysvetľovala dezinformácie na svojej špecializovanej stránke na Facebooku Hoaxy a podvody – Polícia SR.

Niektoré príspevky z tejto stránky zdieľala aj stránka Polícia Slovenskej republiky, či stránky krajských riaditeľstiev PZ a účet policiaslovakia na Instagrame. Dohromady majú všetky stránky spoločne takmer jeden milión sledovateľov. Pred rokom sa počet sledovateľov obsahu špecializovanej stránky polície o hoaxoch pohyboval pod hranicou 40-tisíc, k dnešnému dňu stránku sleduje viac ako 98-tisíc užívateľov.

Pošli nám TIP na článok



Zo Slovenska