Slovenské bane majú energetickú hodnotu. Môžeme z nich spraviť obrovské batérie
Predstav si závažie ťažké ako stovky osobných áut. Visí na oceľovom lane stovky metrov pod zemou a čaká na svoj okamih. Keď je elektriny nadbytok, motory ho vytiahnu nahor. Keď ju sieť potrebuje, gravitácia urobí zvyšok. Závažie sa spustí dole a začne vyrábať elektrinu.
Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní
Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okneNeznie to ako moderná energetika 21. storočia. Práve naopak. Čoraz viac odborníkov však verí, že práve gravitácia môže pomôcť vyriešiť jeden z najväčších problémov obnoviteľných zdrojov, ktorým je ukladanie energie. A Slovensko, vzhľadom na svoj potenciál, by na tom mohlo výrazne profitovať.
Po ukončení ťažby uhlia zostali na Slovensku rozsiahle podzemné priestory, ktoré dnes nemajú jasné využitie. Najmä región Hornej Nitry hľadá nové smerovanie po zatváraní baní v Novákoch a Handlovej.
Práve takéto lokality však pútajú pozornosť výskumníkov aj technologických firiem. Hlboké šachty totiž predstavujú niečo, čo by bolo dnes extrémne drahé vybudovať od nuly.
Majú potrebnú hĺbku, existujúcu infraštruktúru a často aj energetické prípojky. To všetko sú predpoklady pre vznik takzvaných gravitačných úložísk energie.
Ako funguje banská batéria
Princíp je prekvapivo jednoduchý. Keď solárne elektrárne alebo veterné turbíny vyrábajú viac elektriny, než sieť aktuálne potrebuje, prebytočná energia sa využije na pohon elektromotorov. Tie vytiahnu obrovské závažie nahor šachtou. Elektrina sa tak premení na potenciálnu energiu.
V čase, keď výroba zo slnka alebo vetra klesne, závažie sa začne kontrolovane spúšťať späť dole. Pohyb roztočí generátor, ktorý vyrába elektrinu pre sieť. V podstate ide o mechanickú batériu. Namiesto chemických reakcií využíva fyziku, ktorú poznáme od čias Isaaca Newtona.
Najväčším konkurentom gravitačných úložísk sú dnes lítiovo-iónové batérie. Tie však majú jednu zásadnú nevýhodu – starnú. Po určitom počte nabíjacích cyklov postupne strácajú kapacitu. Gravitačné systémy fungujú inak. Ich základ tvoria oceľové laná, elektromotory, generátory a závažia. Neobsahujú lítium, kobalt ani ďalšie kritické suroviny.
Výrobcovia hovoria o životnosti presahujúcej 50 rokov bez výraznej straty úložnej kapacity.
Výhodou je aj rýchlosť reakcie. Na rozdiel od chemických batérií, ktorým prudké výkyvy a rýchle vybíjanie skracujú životnosť, mechanický systém zvládne bleskovú stabilizáciu siete bez akéhokoľvek opotrebenia. Účinnosť gravitačných úložísk sa pritom podľa dostupných údajov pohybuje na úrovni približne 80 až 85 percent, čo je porovnateľné s modernými batériovými systémami.

Prečo radšej baňa ako vodná priehrada?
Princíp gravitačného ukladania energie nie je na Slovensku žiadnou novinkou. Na rovnakom základe funguje aj najväčšia slovenská prečerpávacia vodná elektráreň Čierny Váh. Keď je elektriny prebytok, voda sa čerpá do vyššie položenej nádrže. Keď ju sieť potrebuje, voda tečie späť dole cez turbíny.
Výstavba takýchto zariadení je však extrémne náročná na financie, čas aj zásahy do krajiny. Potrebné sú rozsiahle vodné nádrže, vhodný horský terén a zložitý povoľovací proces.
Banská batéria má v tomto veľkú výhodu. Nepotrebuje nové priehrady ani zaplavovanie údolí. Využíva priestory, ktoré už existujú a ktoré vznikli počas desaťročí ťažby. Namiesto budovania novej infraštruktúry dáva druhý život tej starej.
Slovensko má prírodné batérie, ktoré prakticky nevyužíva
O tom, že Slovensko má jednu z najväčších vodných batérií v Európe a práve prečerpávacie elektrárne môžu katapultovať zelenú energiu budúcnosti sme písali v samostatnom článku. Ich princíp je prekvapivo jednoduchý.
Okrem toho, moderné prečerpávacie elektrárne dosahujú účinnosť približne 75 až 80 percent, čo je porovnateľné s veľkými batériovými systémami. Na rozdiel od nich však nestrácajú kapacitu po desiatich rokoch prevádzky a dokážu fungovať celé desaťročia.
Technológia už nie je len na papieri
Najznámejším hráčom v tejto oblasti bol škótsky startup Gravitricity, ktorý však v októbri minulého roka potichu vstúpil do likvidácie. Firma však v roku 2021 úspešne otestovala demonštračný systém v Edinburghu. Išlo síce len o 15-metrový prototyp, no potvrdil, že koncept dokáže fungovať aj v praxi.
Myšlienka podzemných úložísk však žije ďalej. Ostatné technologické firmy sa poučili a stavili na flexibilnejšie prístupy; namiesto jedného obrieho bloku využívajú modulárne systémy.
Austrálsky startup Green Gravity na to ide inak. Využíva princíp „vertikálneho vlaku“. Namiesto jedného 500-tonového závažia posielajú do starých banských šácht stovky menších, ťažkých valcových telies, ktoré sa pohybujú nezávisle od seba. Čo tým vlastne rieši? Výrazne sa tým znižuje napätie na lanách a v prípade poruchy jedného motoru systém funguje ďalej.
Firma pred pár mesiacmi uzavrela prelomovú zmluvu a získala povolenie na výstavbu a spustenie prvého plnohodnotného podzemného testu v uhoľnej bani Russell Vale v Novom Južnom Walese (Austrália). Využívajú tam existujúcu infraštruktúru, ktorú menia na mechanickú batériu s garantovanou 24-hodinovou dodávkou prúdu.

Ak chceme vidieť funkčné gravitačné úložisko v plnej komerčnej prevádzke, musíme sa pozrieť – ako inak – do Číny. Spoločnosť Energy Vault drží v tejto oblasti absolútny svetový primát. V čínskom meste Rudong úspešne pripojili k štátnej sieti gigantické gravitačné úložisko s kapacitou 100 megawatthodín (MWh).
Nejde síce o baňu, ale o obrovskú 30-poschodovú budovu (pripomínajúcu hi-tech sklad), kde automatizované žeriavy riadené umelou inteligenciou presúvajú 25-tonové bloky vyrobené zo stlačenej zeminy a odpadových materiálov. Keď fúka vietor, žeriavy ukladajú bloky hore. Keď je špička, gravitácia ich spúšťa dole a generuje prúd.
Tento čínsky projekt definitívne dokázal, že fyzika funguje aj v komerčnom meradle a prepojenie gravitačného konceptu s podzemnými šachtami je logickým evolučným krokom, na ktorom sa momentálne pracuje po celom svete.
Drahšie na začiatku, lacnejšie na desaťročia
Na prvý pohľad sa môže zdať, že lítiové batérie majú navrch. Ich tvorba býva jednoduchšia a často aj lacnejšia. Pri pohľade na celé desaťročia prevádzky sa však situácia mení.
Chemické batérie postupne degradujú a približne po 10 až 15 rokoch si vyžadujú rozsiahlu obnovu alebo výmenu. Gravitačné systémy síce potrebujú vyššiu počiatočnú investíciu, najmä na rekonštrukciu šachty a inštaláciu technológie, no následné prevádzkové náklady sú výrazne nižšie.
Práve preto viaceré analýzy naznačujú, že pri horizonte 40 až 50 rokov môžu byť gravitačné úložiská ekonomicky výhodnejšie než rozsiahle lítiové farmy.

Ktoré slovenské bane dávajú najväčší zmysel
Najväčšie šance na úspech má región Hornej Nitry, ktorý od roku 2023 – po definitívnom ukončení ťažby v bani Nováky – prechádza masívnou transformáciou. Na premenu tohto uhoľného regiónu je z fondov Európskej únie vyčlenených až 226 miliónov eur.
Miestny banský systém v Novákoch a Handlovej je mimoriadne rozsiahly a hoci sa s ním aktuálne uvažuje najmä ako so zásobníkom tepla, priemyselným parkom či základňou pre novú fotovoltiku na odkalisku, podzemné šachty sú ideálnym kandidátom na technologický reštart.
Práve tu však vzniká jedna z najväčších technických výziev. Po zastavení ťažby sa v podzemí prestáva mechanicky odčerpávať voda a priestory sa postupne prirodzene zaplavujú. Pre klasické gravitačné úložiská to predstavuje veľkú komplikáciu. Pohyb niekoľkostotonového telesa vo vode totiž vytvára enormný hydrodynamický odpor, ktorý dramaticky znižuje účinnosť celého systému.

Riešením by mohol byť koncept UGES (Underground Gravity Energy Storage), ktorý v štúdii z roku 2023 predstavil Medzinárodný inštitút pre aplikovanú systémovú analýzu (IIASA). Tento vedcami navrhnutý systém nepočíta s jedným veľkým kovovým telesom, ale so skladovaním energie pomocou piesku, ktorý sa kontrolovane sype do šácht a v hlbokých baniach tak dokáže fungovať aj v náročnejších podmienkach. Prípadne inžinieri navrhujú izolované šachtové systémy s puzdrami, ktoré technológiu od vody kompletne oddelia.
Ešte fascinujúcejší potenciál sa skrýva v historických revíroch v okolí Banskej Štiavnice, Kremnice či Hodruše-Hámrov. Napríklad pod samotnou Banskou Štiavnicou sa nachádza gigantický labyrint s viac ako 300 kilometrami štôlní, ktoré sú rozdelené do 17 poschodí a siahajú až do hĺbky 900 metrov pod povrch.
Hoci sú tieto historické chodby dnes z veľkej časti zatopené, ich obrovský objem a vertikálny spád znamenajú, že lokality považované za definitívne uzavretú kapitolu našej histórie majú ideálne anatomické predpoklady na to, aby sa premenili na hi-tech úložiská energie.
Nie je to zázračné riešenie, ale môže pomôcť
Gravitačné úložiská pravdepodobne nenahradia všetky batérie ani prečerpávacie vodné elektrárne. Majú však jednu obrovskú výhodu. Dokážu využiť infraštruktúru, ktorá už existuje. Práve preto vzbudzujú taký záujem.
Slovensko stojí pred otázkou, čo urobiť s opustenými baňami po útlme ťažby uhlia. Kým ešte pred pár rokmi sa hovorilo najmä o rekultivácii a likvidácii, dnes sa objavuje aj iná možnosť.
Možno sa raz stane, že šachty, z ktorých sa desaťročia vyvážalo uhlie, budú namiesto neho ukladať energiu zo slnka a vetra. A namiesto symbolu konca jednej éry sa premenia na jednu z najzaujímavejších technologických investícií budúcich desaťročí.
Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní
Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okneČítajte viac z kategórie: Novinky
Ďakujeme, že čítaš Fontech. V prípade, že máš postreh alebo si našiel v článku chybu, napíš nám na redakcia@fontech.sk.
Teraz čítajú

Netflix pridal do ponuky nový slovenský film. Ukazuje jednu z najtemnejších kapitol našich dejín

Namiesto vody tekuté olovo. Európsky štát postaví jadrovú elektráreň, akú svet ešte nevidel

Harry Potter sa vracia v špeciálnom filme. Slováci ho uvidia iba jediný týždeň

Mobil za 400 eur porazil aj vlajkovú loď. Spočítali sme, koľko ťa vyjde za 2, 4 a 6 rokov

Slováci zajtra uvidia jedno z najhlbších zatmení za posledné roky. Nastav si budík na tento čas
NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP

Známa slovenská pekáreň definitívne končí, zatvára všetky predajne. Mala tržby 1,3 milióna eur

Dietologička vyskúšala 7-dňový experiment s kyslou uhorkou: Na tretí deň prišiel zlom v trávení

Mimoriadna situácia na železnici: Rýchlik prešiel návesť „Stoj“ a vošiel do cesty nákladnému vlaku

Generálny prokurátor ide do boja s prezidentom. Žilinka podáva žalobu pre tresty za autonehodu

Európu zasiahnu nebezpečné supercely. Hrozia tornáda a veterný systém, ktorý sa blíži k Slovensku
- 24 hod
- 48 hod
- 7 dní
-
- Rusko chystá energetický prevrat. Rozbehlo sériovú výrobu jadrových reaktorov, už ich má 15
- Číňania odpálili cenovú bombu. Nové elektrické SUV stojí len 13 200 € s dojazdom 600 km
- OLED má povesť veľkého žrúta elektriny. Spočítali sme, koľko ťa oproti LCD či MiniLED stojí za 5 rokov
- Tvorca Gladiátora ukazuje nový film. Na Slovensko dorazí už zajtra
- Netflix má dôvod na obavy. Na obzore je nová gigantická služba, naráža však na problém
-
- Rusko chystá energetický prevrat. Rozbehlo sériovú výrobu jadrových reaktorov, už ich má 15
- Číňania odpálili cenovú bombu. Nové elektrické SUV stojí len 13 200 € s dojazdom 600 km
- OLED má povesť veľkého žrúta elektriny. Spočítali sme, koľko ťa oproti LCD či MiniLED stojí za 5 rokov
- Tvorca Gladiátora ukazuje nový film. Na Slovensko dorazí už zajtra
- Netflix má dôvod na obavy. Na obzore je nová gigantická služba, naráža však na problém
-
- Rusko chystá energetický prevrat. Rozbehlo sériovú výrobu jadrových reaktorov, už ich má 15
- Už 80 týždňov patrí medzi najsledovanejšie filmy. Akčné prekvapenie 2025 neprestáva udivovať
- Číňania ukázali elektromobil, aký Európa zatiaľ nemá. Dá cez 1 000 km a stojí okolo 32-tisíc eur
- OLED má povesť veľkého žrúta elektriny. Spočítali sme, koľko ťa oproti LCD či MiniLED stojí za 5 rokov
- Za 2 eurá 1 500 filmov. Unikátna služba na Slovensku ponúka akciu s doživotnou zľavou
Európa čakala veľký solárny prepad. Zatmenie ukázalo, prečo veľké číslo pre Slovensko neplatilo
Výrobcom počítačov a mobilov končí obľúbený trik. EÚ prísne skoncuje s falošnou ekológiou
Má stáť zelená energia 120 eur za MWh? ÚRSO označil zelenú energiu za drahý omyl, pravda je iná
Európa chcela odstrihnúť Putina, deje sa však opak. Dovoz ruského LNG prudko vzrástol
USA chystajú vesmírny štít za 160 miliárd eur. Prvý ostrý zásah príde v roku 2029
Mochovce dosiahli kľúčový míľnik. Štvrtý blok už rozbehol jadrovú reakciu
Ojazdené autá na Slovensku citeľne zdraželi. Priemerná cena stúpla, mení sa aj ponuka
NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP

Známa slovenská pekáreň definitívne končí, zatvára všetky predajne. Mala tržby 1,3 milióna eur

Dietologička vyskúšala 7-dňový experiment s kyslou uhorkou: Na tretí deň prišiel zlom v trávení

Mimoriadna situácia na železnici: Rýchlik prešiel návesť „Stoj“ a vošiel do cesty nákladnému vlaku

Generálny prokurátor ide do boja s prezidentom. Žilinka podáva žalobu pre tresty za autonehodu

