V tomto texte boli použité materiály SITA.

Slovensko urobilo dôležitý krok k masívnejšiemu rozvoju veternej energie. Ministerstvo hospodárstva navrhlo osem špeciálnych zón, v ktorých by sa mohli veterné elektrárne povoľovať výrazne rýchlejšie než dnes. Ak plán prejde, v krajine by mohlo vzniknúť až 207 veterných turbín s celkovým výkonom 1 449 megawattov.

Pre obyvateľov dotknutých regiónov to však nie je len technická novinka. Ide o tému, ktorá môže ovplyvniť vzhľad krajiny, obecné rozpočty aj budúcnosť energetiky na Slovensku.

Dnes patrí Slovensko medzi krajiny, kde sa veterné projekty pripravujú mimoriadne pomaly. Povolenia často trvajú dlhé roky a investori narážajú na komplikované administratívne procesy. Práve to chce štát zmeniť zavedením takzvaných akceleračných zón.

Zjednodušene povedané, ide o územia, ktoré odborníci vyhodnotili ako vhodné pre rozvoj veternej energetiky. Ak sa investor rozhodne stavať práve tam a splní všetky zákonné podmienky, povoľovací proces by sa mohol skrátiť na maximálne 12 mesiacov.

Nejde pritom len o domácu iniciatívu. Slovensko musí vytvoriť pilotné oblasti pre obnoviteľné zdroje energie aj v rámci záväzkov vyplývajúcich z Plánu obnovy. Dokument musí po schválení vlády odoslať Európskej únii najneskôr do konca augusta. Celý proces však sprevádza výrazný politický paradox. Premiér Robert Fico totiž len nedávno vyhlásil, že Slovensko veterné parky nepotrebuje a krajina sa podľa neho v budúcnosti nevydá cestou ich masívnej výstavby.

Kde by mohli vyrásť nové veterné parky

Ministerstvo hospodárstva navrhuje osem akceleračných zón. Väčšina z nich sa nachádza na západnom a juhozápadnom Slovensku, pričom jedna pilotná oblasť vznikla aj na východe krajiny v okrese Michalovce.

Do zoznamu sa dostali lokality Prietržka – Sobotište, Gbely – Štefanov, Vrakúň – Dolný Štál, Okoč – Zemianska Olča, Palárikovo – Nové Zámky, Komjatice – Mojzesovo, Podhájska – Dvory nad Žitavou a Pilotná zóna Východ.

Najväčším projektom by sa mohla stať oblasť Podhájska – Dvory nad Žitavou. Dokument tam počíta až so 46 turbínami a predpokladaným výkonom 322 megawattov.

Celkovo sa hovorí o 207 veterných turbínach s výkonom 1 449 MW. Pre lepšiu predstavu ide o výkon, ktorý sa približuje trom blokom jadrovej elektrárne v Mochovciach. V praxi síce veterné elektrárne nevyrábajú energiu nepretržite ako jadrové zdroje, no aj tak ide o historicky najambicióznejší plán rozvoja veternej energetiky na Slovensku.

Pixabay (Úprava redakcie)

Moderné veterné turbíny pritom nie sú malé zariadenia na horizonte. Stožiare často dosahujú výšku viac ako 100 metrov a spolu s listami rotora môžu siahať do výšky 200 metrov. V otvorenej krajine sa tak stávajú dominantným prvkom, ktorý je viditeľný na kilometre ďaleko.

Práve preto vyvolávajú podobné projekty vášnivé diskusie. Kým jedni ich vnímajú ako symbol modernej energetiky, druhí sa obávajú zmeny charakteru krajiny.

Hluk, vtáky a obavy obyvateľov

Ministerstvo si uvedomuje, že veterné elektrárne sú citlivou témou. Návrh preto obsahuje viacero opatrení, ktoré majú zmierniť ich vplyv na okolie. Počíta sa s dodržiavaním hlukových limitov, ochranných vzdialeností od obydlí aj s opatreniami na ochranu prírody. Zaujímavosťou sú najmä režimy vypínania turbín v období zvýšenej aktivity vtáctva a netopierov.

V zahraničí už niektoré moderné veterné parky využívajú radarové systémy či špeciálne senzory, ktoré monitorujú pohyb vtákov. Ak sa v blízkosti objaví väčšie kŕdeľové zoskupenie, turbína sa môže dočasne zastaviť. Podobné riešenia sa postupne stávajú štandardom v citlivých lokalitách.

Slováci pritom nemusia chodiť ďaleko, aby videli, ako vyzerá krajina s rozsiahlymi veternými parkmi. Stačí prekročiť hranice smerom do Rakúska. Oblasti okolo Kittsee či cesty vedúce do Viedne sú posiate stovkami veterných turbín, ktoré sa stali bežnou súčasťou panorámy. Na Slovensku je situácia odlišná. Napriek vhodným podmienkam patrí veterná energia dlhodobo medzi najmenej rozvinuté obnoviteľné zdroje.

Freepik/Pexels

Obce dostali silnú zbraň. Bez ich súhlasu to nepôjde

Najdôležitejšou informáciou pre obyvateľov dotknutých regiónov je fakt, že zaradenie územia do akceleračnej zóny automaticky neznamená výstavbu veterného parku. Každý projekt bude musieť absolvovať samostatné posudzovanie vplyvov na životné prostredie, známe ako EIA, a prejsť ďalšími povoľovacími konaniami.

Ministerstvo zároveň zdôrazňuje, že postavenie samospráv zostane zachované. Nesúhlasné stanovisko obce má byť pre povoľujúci orgán záväzné. Inak povedané, ak obec povie nie, investor sa ďalej nepohne.

Práve starostovia a obecné zastupiteľstvá sa tak môžu ocitnúť pod výrazným tlakom. Na jednej strane budú argumenty o energetickej bezpečnosti, investíciách a zelenšej výrobe elektriny. Na druhej strane obavy obyvateľov z hluku, zmeny krajiny alebo poklesu atraktivity územia.

Súčasťou návrhu je aj myšlienka finančnej kompenzácie. Rezort hospodárstva uvažuje o legislatívnej úprave, ktorá by obciam garantovala minimálny poplatok za inštalovaný výkon počas celej prevádzky elektrárne.

Pre menšie samosprávy by mohlo ísť o stabilný príjem počas desiatok rokov. Peniaze by mohli smerovať na opravy ciest, verejných budov či rozvoj miestnej infraštruktúry. Práve ekonomické benefity budú pravdepodobne jedným z hlavných argumentov v budúcich diskusiách.

O osude akceleračných zón teraz rozhodne vláda. Ani jej prípadné schválenie však neznamená, že sa na poliach okamžite objavia stavebné stroje. Slovensko si zatiaľ vytvára mapu území, kde by mohli veterné elektrárne v budúcnosti vyrásť jednoduchšie. To, či sa z plánov stanú reálne projekty, bude závisieť od posudzovaní, samospráv a v neposlednom rade aj od miestnych obyvateľov.

Čítajte viac z kategórie: Novinky