Blízko Zeme sa deje zvláštny pohyb. Mŕtva planéta ožila a vedci netušia, ako je to možné

Napriek tomu, že Venuša je dnes známa ako extrémne nehostinné miesto so žeravým povrchom a atmosférou plnou kyseliny sírovej, nové výskumy naznačujú, že jej vnútorný geologický život ešte neskončil, upozorňuje ScienceAlert. Analýza údajov zo sondy Magellan ukázala, že niektoré štruktúry na jej povrchu, takzvané koróny, by mohli byť dôkazom prebiehajúcej vnútornej aktivity.

Zemi je oveľa podobnejšia

Koróny sú veľké kruhové štruktúry, ktoré môžu dosahovať priemer aj stovky kilometrov. Ich morfológia pripomína impaktné krátery, keďže majú vyvýšený okraj, prepadnutý stred a sústredné pukliny, ktoré z nich vyžarujú. Na rozdiel od kráterov však vznikajú nie nárazom meteoritu, ale vnútornými silami planéty. Predpokladá sa, že ide o prejav tzv. plášťových výstupov v podobe stĺpov horúcej magmy, ktoré stúpajú z hĺbky a deformujú kôru.

Počas tohto procesu sa povrch vytlačí dohora, následne sa kupola prepadne a roztavený materiál vytvorí kruhový val. V mnohých prípadoch ide o dlhodobé a opakované javy, ktoré môžu pripomínať veľmi primitívnu formu tektoniky.

Geologická aktivita Zeme je poháňaná pohybom litosférických platní, ktoré umožňujú recykláciu kôry a odvod tepla z vnútra planéty. Venuša síce nemá klasické tektonické platne, ale výskum naznačuje, že procesy podobné subdukcii alebo tzv. kvapkaniu litosféry (lithospheric dripping) môžu prebiehať aj bez nich.

Výskum je komplikovaný

Vedci identifikovali viac než 70 korón, pričom v prípade 52 z nich gravitačné anomálie naznačujú prítomnosť vztlakových stĺpov roztaveného materiálu pod nimi. Tieto oblasti sú menej husté než okolie, čo naznačuje, že stúpajúci materiál narúša stabilitu kôry.

NASA/JPL

V takýchto prípadoch môže dochádzať buď k zatláčaniu materiálu späť do plášťa (subdukcia), alebo k tomu, že spodná časť kôry „kvapká“ do hĺbky ako ťažšia a chladnejšia masa. Oba procesy predstavujú spôsob, ako planéta reguluje svoje vnútorné teplo. Podobným spôsobom to robila aj Zem v rannom štádiu vývoja.

Venuša je dnes technologicky ťažko prístupná, pretože teploty presahujú 460 °C, tlak je 92-krát vyšší než na Zemi a atmosféra je plná korozívnych látok. Napriek tomu predstavuje jedinečné laboratórium na štúdium geologických procesov, ktoré mohli prebiehať aj na Zemi pred miliardami rokov.

Plánované misie ako VERITAS a EnVision majú priniesť podrobné radarové mapy povrchu Venuše a odhaliť, či je planéta geologicky živá. Ak sa to potvrdí, bude to znamenať, že Venuša nie je len mŕtvym vulkanickým svetom, ale dynamickým telesom so zložitým vnútorným životom – a zrkadlom dávnej Zeme.

Čítajte viac z kategórie: Novinky