Po viac než 50 rokoch sa Európa opäť obáva moru. Záhadná smrť v Rusku spustila poplach

Tragický incident vo výskumnom ústave v sibírskom Irkutsku vyvolal zvýšenú pozornosť medzinárodných zdravotníckych organizácií a svetových mocností. Mladá, dvadsaťosemročná laboratórna technička Daria Šipilová z Irkutského výskumného protimorového ústavu zomrela druhého októbra po tom, čo u nej došlo k rýchlemu zhoršeniu zdravotného stavu a zlyhaniu pľúc.

Podľa neoficiálnych správ a miestnych zdrojov malo k infekcii dôjsť po nešťastnom rozbití skúmavky obsahujúcej nebezpečný patogén priamo v laboratóriu, upozorňuje euronews.com. Hoci ruské úrady oficiálne uvádzajú ako príčinu úmrtia len zápal pľúc neznámeho pôvodu a odmietajú akýkoľvek únik nebezpečnej mikroflóry, podozrenie na obávaný pľúcny mor uviedlo do pohotovosti domáce aj zahraničné inštitúcie.

Pohľad do histórie pritom ukazuje, prečo prípad vyvolal takú pozornosť. Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb uvádza, že posledné lokálne ohniská moru v Európe zaznamenali vo Francúzsku a Taliansku ešte v roku 1945. Od týchto udalostí teda uplynulo už približne 81 rokov, hoci európske inštitúcie zvyknú všeobecnejšie hovoriť o neprítomnosti moru na kontinente „viac ako 50 rokov“. Aktuálny prípad v sibírskom Irkutsku však zatiaľ nemožno označiť za návrat moru. Podozrenie na pľúcnu formu ochorenia nebolo potvrdené a ruské úrady tvrdia, že testy nepreukázali súvislosť úmrtia s patogénmi, s ktorými technička pracovala.

Rusko situáciu zahmlieva

Pľúcny mor predstavuje najagresívnejšiu a najnebezpečnejšiu formu infekcie vyvolanej baktériou Yersinia pestis. Na rozdiel od známejšej bubonickej formy, ktorá sa šíri najmä uštipnutím infikovaných bĺch a kontaktom s nakazenými hlodavcami, sa pľúcna forma prenáša priamo z človeka na človeka prostredníctvom respiračných kvapôčok pri kašľaní či kýchaní.

Baktéria Yersinia pestis je gramnegatívna tyčinkovitá baktéria, ktorá po vniknutí do pľúcneho tkaniva vyvoláva masívny zápal, deštrukciu alveolárnych stien a tvorbu hnisavého exsudátu. Inkubačná doba býva mimoriadne krátka, často len dvadsaťštyri až sedemdesiatdva hodín, pričom ochorenie postupuje s devastačnou rýchlosťou.

Klinický priebeh pľúcneho moru začína náhlym nástupom vysokej horúčky, zimnice, bolestí hlavy a celkovej slabosti. V priebehu niekoľkých hodín sa rozvíja ťažký zápal pľúc sprevádzaný dušnosťou, bolesťou na hrudníku a typickým vykašliavaním krvavej či hlienovitej tekutiny.

Bez včasného zásahu vedie infekcia k ťažkému septickému šoku, zlyhaniu dýchania a smrti. Neliečený pľúcny mor má úmrtnosť blížiacu sa k sto percentám, pričom pacient môže podľahnúť zlyhaniu orgánov už do dvoch dní od prvých príznakov. Včasné podanie moderných širokospektrálnych antibiotík, ako sú aminoglykozidy alebo fluorochinolóny, však dokáže úmrtnosť dramaticky znížiť, ak sa liečba začne do dvadsiatich štyroch hodín od prvých symptómov.

V reakcii na udalosť prijali ruské orgány rozsiahle preventívne opatrenia. Približne dvesto ľudí, ktorí prišli s nakazenou pracovníčkou do kontaktu, vrátane zdravotníckeho personálu a rodinných príslušníkov, bolo umiestnených pod prísny lekársky dohľad a do izolácie v nemocnici v Šelechove.

Svet je lepšie pripravený

Miestne úrady zaviedli karanténne obmedzenia v niekoľkých zdravotníckych zariadeniach a zrušili hromadné podujatia v regióne. Štátna služba Rospotrebnadzor tvrdí, že situácia je plne pod kontrolou a u žiadnej z pozorovaných osôb sa neprejavujú známky nákazy, avšak rozporuplné informácie a počiatočné vyhlásenia miestnych predstaviteľov vyvolali v regióne paniku a zvýšený dopyt po liekoch.

Pixabay

Situáciu veľmi pozorne sleduje aj Európska komisia spolu s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb. Hovorkyňa Európskej komisie potvrdila, že Európska únia je v neustálom kontakte s odborníkmi a prostredníctvom Svetovej zdravotníckej organizácie zbiera aktuálne dáta od ruských orgánov.

Vzhľadom na zmrazené bilaterálne vzťahy a obmedzenú komunikáciu po ruskej invázii na Ukrajinu je získavanie overených informácií náročné. Podobne reagovalo aj Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov amerických, ktoré vyzvalo Moskvu na maximálnu transparentnosť a rýchle poskytovanie presných údajov o laboratórnom incidente.

Hoci mor nebol v Európe zaznamenaný už viac ako päťdesiat rokov, odborníci zdôrazňujú, že svet je dnes na podobné hrozby pripravený nepomerne lepšie než v minulosti. Skúsenosti získané počas pandémie ochorenia COVID-19 posilnili monitorovacie systémy a krajiny disponujú dostatočnými zásobami účinných antibiotík.

Európska komisia zatiaľ neplánuje zvolávať mimoriadne zasadnutia ani zavádzať núdzové opatrenia, keďže riziko masívneho rozšírenia mimo izolovanú oblasť zostáva pri dodržaní prísnych protiepidemických postupov nízke. Incident však opäť otvoril diskusiu o bezpečnosti v prísne strážených biologických laboratóriách a potrebe medzinárodného dohľadu nad prácou s najnebezpečnejšími patogénmi sveta.

Čítajte viac z kategórie: Novinky