Venuša je už desaťročia prezývaná ako „zlé dvojča Zeme“. Na prvý pohľad sa totiž planéta našej Zemi nápadne podobá veľkosťou, hmotnosťou aj hustotou. Napriek tomu sa z nej stalo jedno z najextrémnejších miest v celej Slnečnej sústave. Povrch Venuše je dostatočne horúci na to, aby dokázal roztaviť olovo, oblohu tvorí hustá vrstva kyseliny sírovej a atmosféra plná oxidu uhličitého má taký tlak, že by okamžite rozdrvila akúkoľvek sondu.

Navyše, Venuša patrí medzi dve planéty, ktoré sa otáčajú opačným smerom (druhou je Urán). Deň na jej povrchu je dokonca dlhší ako celý jej rok. A čo je naozaj zvláštne, na rozdiel od Zeme či Marsu nemá ani jediný mesiac.

Kým Zem, Mesiac či Mars nesú jasné stopy svojej búrlivej minulosti v podobe kráterov, povrch Venuše je týchto jaziev nápadne zbavený. Zdá sa, akoby pred státisíckami miliónov rokov niečo stlačilo „reset“ a planéta dostala úplne novú tvár, pravdepodobne vďaka obrovským vulkanickým procesom. Teraz sa tento stav rozhodla preskúmať vedecká štúdia.

Zaujímavá metóda

Zatiaľ čo pri Zemi vieme, že zrážka s obrovským telesom vytvorila náš Mesiac a Mars nesie dôkazy o početných kolíziách, pri Venuši bol pôvod jej zvláštností stále záhadou. Nový výskum tímu z Univerzity v Zürichu pod vedením Mirca Bussmanna však ponúka prelomové vysvetlenie: planétu mohol zasiahnuť objekt veľký ako Mars.

Vedci si tento scenár preverili v digitálnom laboratóriu, kde použili metódu Smooth Particle Hydrodynamics (SPH). Táto výpočtová simulácia modeluje planéty ako zhluky častíc, pričom každá nesie fyzikálne vlastnosti svojho telesa. Pri kolízii tak výskumníci vidia, ako sa materiál deformuje, topí či rozptyľuje.

V simuláciách mala Venuša železné jadro tvoriace asi 30 % hmotnosti a kremičitú plášťovú vrstvu so zvyšnými 70 %. Do nej „vystrelili“ telesá s hmotnosťou od 1 do 10 % Zeme, pričom ich rýchlosť kolísala medzi 10 a 15 km/s. Menili aj počiatočnú rotáciu či tepelný stav Venuše, aby čo najvernejšie napodobnili jej rané podmienky.

Po každej zrážke vedci sledovali, ako sa zmenila dĺžka dňa planéty a či sa okolo nej vytvoril materiál schopný spojiť sa do mesiaca. Výsledky ukázali, že jediná masívna kolízia dokáže vysvetliť dva najväčšie kozmické rébusy Venuše: jej pomalú retrográdnu rotáciu a absenciu prirodzeného satelitu.

„Simulácie potvrdili, že široká škála zrážok – od priamych nárazov až po šikmé, tzv. hit-and-run kolízie – môže viesť k rotácii, akú vidíme dnes,“ uviedol Mirco Bussmann. Zároveň dodáva, že takmer všetok materiál vyvrhnutý pri náraze by zostal v gravitačnom poli planéty a padol späť do jej atmosféry. To by vysvetľovalo, prečo Venuša nikdy nezískala mesiac podobne ako Zem.

Štúdia navyše ukazuje, že ak Venušu naozaj zasiahlo teleso veľké ako Mars, mohlo to zásadne zmeniť jej vnútorné procesy. „Takáto kolízia by dodala planéte obrovské množstvo tepla, narušila by jej plášť a mohla zastaviť tektoniku dosiek. Vytvorila by podmienky na rozsiahle vulkanické preformovanie povrchu,“ dopĺňajú autori práce. Vďaka tomu môže Venuša pôsobiť geologicky mladšie, než v skutočnosti je.

Ak sa tieto závery potvrdia, získame ďalší dielik skladačky o tom, ako sa dve také podobné planéty – Zem a Venuša – mohli vydať tak diametrálne odlišnými cestami. Výskum je zároveň pripomienkou, že aj dnes stabilne pôsobiaca Slnečná sústava má za sebou dramatickú a násilnú minulosť, ktorej ozveny sa dodnes ukrývajú v jej planétach.

Čítajte viac z kategórie: Novinky