Zdá sa, že šírenie dezinformačných správ sa v poslednej dobe stalo akýmsi hitom internetu. Na druhej strane sa niet čomu čudovať, nakoľko dnes takmer každý disponuje pripojením na internet a slobodou prejavu. Práve tieto možnosti však mnohí zneužívajú na praktiky, ktoré majú negatívny vplyv na širokú verejnosť. Aj v tomto prípade nanešťastie platí, že falošné správy sa internetom šíria takmer rýchlosťou svetla.

Najčastejšou formou šírenia dezinformačných správ či konšpiračných teórií sú pravdepodobne sociálne siete. Problémom však je, že k šíreniu takýchto informácií nedochádza len zo strany samotných používateľov, ale predovšetkým prostredníctvom stránok so sporným obsahom, ktorých je z roka na rok stále viac a stúpa aj ich popularita či čítanosť.

Zobraziť celú galériu (7)

Pexels

Reklamy svetových spoločností ako priamy zdroj financií

Dôvodom, prečo sa darí takzvaným konšpiračným webom, je okrem čítanosti najmä financovanie, bez ktorého by to jednoducho nefungovalo. Zaujímavosťou však je, že podľa najnovších štatistík webovým stránkam v zahraničí, ktoré sú označené ako dezinformačné putuje niekoľko miliónov dolárov (viac než 200) z reklamy a to aj od najväčších svetových spoločností, informuje DW Akademie.

Zo štúdie, ktorá bola založená na globálnom dezinformačnom indexe GDI, však vyplýva, že tieto spoločnosti nevedia o tom, že ich reklamné peniaze efektívne financujú dezinformačné stránky. V praxi to znamená, že automatizované umiestňovanie reklamy môže urýchliť šírenie dezinformácií a v neposlednom rade spôsobiť aj výrazné politické, sociálne či hospodárske následky.

Situácia na Slovensku je veľmi podobná

Konšpiračným webom sa darí aj na našom území a rozhodli sme sa preto pozrieť, či sa na vybraných stránkach zobrazujú reklamy známych spoločností. Zabrániť tomu, aby dochádzalo k podpore a rozvoju konšpiračných médií na Slovensku, má hneď viacero nástrojov, akými sú napríklad vytvorenie portálu konspiratori.sk či pôsobenie digitálneho združenia IAB Slovakia.

Portál konspiratori.sk predstavuje verejnú databázu stránok s neserióznym, klamlivým či konšpiračným obsahom. Jeho hlavným cieľom je prostredníctvom hodnotiacej komisie vytvárať a priebežne aktualizovať zoznam stránok, ktoré sa považujú za konšpiračné a chce zabrániť tomu, aby sa na ich weboch zobrazovala reklama, ktorá môže poškodiť reputáciu uznávaných firiem.

„Tieto stránky sú totiž cez inzertné siete financované aj tými inzerentmi, ktorí nemusia súhlasiť napr. s liečením rakoviny sódou bikarbonou, alebo podporovať anexiu Krymu a svojimi peniazmi pomáhajú týmto web stránkam a ich autorom fungovať,“ uvádza internetový portál.

Zobraziť celú galériu (7)

Pexels

Práve obsahové siete následne vyplácajú webom prostredníctvom reklamného systému približne 70 % z ceny inzercie. V praxi to teda znamená priamu finančnú podporu, aj konšpiračných webov. Na druhej strane tu už od roku 2006 máme digitálne združenie IAB Slovakia, ktoré pôsobí v oblasti internetovej reklamy a digitálneho prostredia. V súčasnosti má 41 členov, ktorými sú najväčší slovenskí vydavatelia či mediálne agentúry.

Obrazne povedané, byť členom znamená prestíž či záruku kvality, ktorú vyhľadávajú aj tie najväčšie spoločnosti. Tie majú záruku, že ak sa ich reklamy zobrazujú na portáloch, ktoré sú súčasťou IAB, tak ich spoločnosť nestratí dobré meno či reputáciu. Hlavným problémom však je, že známe spoločnosti nevyužívajú len tieto nástroje, ale ich reklamy sú vybavované aj prostredníctvom iných, napríklad automatizovaných systémov.

Firmy sa však od konšpiračných webov dištancujú

Na takzvanej čiernej listine sa nachádza niekoľko desiatok webov a aj napriek sprísneným pravidlám či vyššie spomenutým nástrojom sme natrafili na situácie, keď sa na weboch, ktoré sú označené za konšpiračné, nachádzali reklamy veľkých spoločností.

Príkladom je portál Infovojna.sk, ktorý na sociálnej sieti Facebook sleduje vyše 27 000 používateľov a SimilarWeb uvádza, že celková čítanosť za posledný mesiac (september) dosiahla počet približne 630 000 zobrazení stránok. Na tejto stránke sa napríklad zobrazovala reklama na nemeckú sieť diskontných predajní LIDL. Oslovili sme preto hovorcu spoločnosti s otázkou, či o umiestnení tejto reklamy vedia a nevadí im, že tým do istej miery finančne podporujú šírenie dezinformácií na Slovensku.

Zobraziť celú galériu (7)

Infovojna.sk/printscreen

„Spoločnosť Lidl Slovenská republika sa žiadnym spôsobom nestotožňuje s názormi konšpiračných webov a médií. V našich účtoch, cez ktoré zabezpečujeme nasadzovanie bannerovej reklamy máme nastavené blokovanie konkrétnych stránok, pričom sme dokonca išli nad rámec portálu konspiratori.sk. Podľa mojej informácie v spomenutom zozname figuruje aj portál infovojna.sk, preto ak sa naša reklama na tomto webe objavila, išlo zrejme o technickú chybu. Situáciu samozrejme ešte raz dodatočne preveríme“, pre FonTech.sk dodal Tomáš Bezák, vedúci úseku komunikácie.

Za najčítanejší portál z čiernej listiny môžeme považovať Hlavné správy, ktoré spolu so svojimi doménami podľa SimilarWeb dosiahli čítanosť takmer 5 miliónov zobrazení za posledný mesiac. Na Facebooku sa navyše pýšia aj veľkým počtom sledovateľov – 42 000. Aj na tejto konšpiračnej stránke sa však zobrazujú viaceré reklamy od spoločností, akými sú napríklad Bosch či iClinic.

Zobraziť celú galériu (7)

infovojna

Nie menej známu, ale aj kontroverznú či zavádzajúcu stránku predstavuje portál Zem a Vek, ktorý na Facebooku sleduje približne 32 000 používateľov a čítanosť webu za posledný mesiac, podľa dostupných údajov, činí 160 000 zobrazení stránky. Aj v tomto prípade sme však narazili na viacero reklamných bannerov od rôznych spoločností, akými sú napríklad Doxx, Mall či Baťa.

„Uvedomujeme si, o akú citlivú a dôležitú tému ide, a preto weby, ktoré šíria dezinformácie a konšpirácie, pri zadávaní reklamy nepodporujeme. Ich zoznam priebežne aktualizujeme a snažíme sa tieto situácie eliminovať, keďže sa to v prípade RTB reklamy, kde sa priestor nakupuje sprostredkovane, môže stať.

Výraznejšia kampaň zameraná na slovenský trh je úplne novým prvkom, ale práve preto a aj po tejto skúsenosti dopĺňame databázy, aby sa podobná situácia nezopakovala,“ pre FonTech.sk informuje Tatiana Tóthová, ktorá zastupuje spoločnosť Mall.sk.

Okrem príjmov z reklamy však financovanie môže pochádzať aj z iných zdrojov, pričom tými najčastejšími sú napríklad rôzne dary, o ktoré žiadajú jednotlivé konšpiračné weby svojich čitateľov, možnosť darovania 2 % z dane z príjmov, no v neposlednom rade sem patria aj príjmy z e-shopu alebo z predplatenia „exkluzívneho“ obsahu za určitú finančnú čiastku.

Konšpiračné médiá, okrem klasických webových stránok a sociálnych sietí, využívajú na šírenie svojich správ napríklad aj YouTube, z čoho je za splnenie konkrétnych podmienok možné získavať finančnú odmenu. Na druhej strane sme však svedkami toho, že vážnosť situácie si uvedomujú aj tie najväčšie technologické spoločnosti a na margo toho sprísňujú svoje pravidlá.

Zobraziť celú galériu (7)

Pexels

Len prednedávnom, napríklad, došlo k zmazaniu kompletného YouTube archívu českého rádia Svobodný Vysílač, ktorý má svoje zastúpenie aj v slovenskej podobe. Taktiež sa jedná o médium, ktoré je označované ako proruské, protizápadné či šíracie dezinformácie. Zostáva už len pevne veriť a dúfať, že sprísnenie podmienok bude čoraz častejšie a kvalitnejšie a dezinformačných webov či celkovo nepravdivých informácií bude čoraz menej.