Už čoskoro vyvrcholí jeden z najnevyspytateľnejších meteorických rojov. Uvidíš ho aj zo Slovenska

Počas najbližších nocí sa môžeš tešiť na ďalšie dychberúce divadlo, ktoré prebehne na nočnej oblohe vďaka meteorickému roju Drakoníd. Kým s najväčšou pravdepodobnosťou pôjde len o mierne zvýšenú meteorickú aktivitu, tento roj je prekvapivo nevyspytateľný a je šanca, že prinesie až stovky „padajúcich hviezd“ za minútu.

Blíži sa vrchol

Vrchol tohto roja sa očakáva už počas dnešnej a zajtrajšej noci, teda 8. a 9. októbra. Nutné je samozrejme dbať na meteorologické podmienky, ktoré sú v týchto dňoch nezvyčajne aprílové a premenlivé. Silnejšia oblačnosť môže pozorovanie meteorického roja prekaziť.

Mimo toho je však Slovensko vhodne situované na pozorovanie tohto roja, keďže sa nachádza na severnej pologuli a súhvezdie Draka, ktoré je radiantom tohto roja, u nás nezapadá za horizont. Najvyššie sa na oblohe nachádza po zotmení, pričom podmienky sú vhodné aj z astronomického hľadiska. Mesiac sa totiž nachádza vo fáze tesne pred novom a nebude tak pozorovanie komplikovať.

Zdrojom tohto roja je kométa 21P/Giacobini-Zinner, ktorá je v tomto období pomerne blízko k Zemi, čo je dôvodom pre nevyspytateľnosť roja. Očakáva sa však aspoň 5 až 10 meteorov za hodinu. Kométa 21P/Giacobini-Zinner bola po prvý raz objavená len v roku 1900 a Slnko obehne každých približne 6 rokov a 6 mesiacov.

Skúmali sme ju zblízka

Meteorický roj Drakoníd sa vracia každý rok, keďže naša planéta počas každého obehu Slnka prechádza cez zvyšky, ktoré po sebe kométa zanechala. Podľa oficiálnych údajov amerického úradu NASA bolo počas ich maxima v roku 1933 v Európe možné pozorovať nevídané divadlo s až 500 meteormi za minútu, čo už je skutočne zážitok na celý život. Pri takejto frekvencii začínajú meteory pripomínať súvislý vesmírny dážď.

Unsplash

Pre pozorovanie meteorického roja samozrejme nie je potrebné žiadne špeciálne vybavenie, azda okrem teplého oblečenia a teplej deky, vzhľadom na chladnejšie októbrové noci. Meteory sú typicky viditeľné voľným okom a od ich veľkosti sa odvíja intenzita konkrétnych atmosférických vstupov.

Zaujímavosťou je, že kométa 21P/Giacobini-Zinner bola v minulosti aj cieľom na blízky prieskum sondou International Cometary Explorer. Tá v roku 1985 preletela cez chvost kométy vo vzdialenosti len 7 800 km. K Slnku sa kométa opäť priblíži v roku 2031, nedostane sa k nemu však bližšie, než Zem.

Čítajte viac z kategórie: Novinky