Nové dáta radaru z Marsu opäť oživujú myšlienku, že červená planéta nemusí byť taká suchá a nehostinná, ako sme si doteraz mysleli. Silné odrazy zachytené prístrojom MARSIS naznačujú, že pod južnou polárnou čiapočkou Marsu sa môže nachádzať materiál, ktorý sa správa podobne ako kvapalná voda. Výskumníci však zároveň upozorňujú, že takýto scenár by si vyžadoval mimoriadne špecifické podmienky, ktoré na dnešnom Marse nie sú práve typické. Na rozpor upozornil Interesting Engineering.

Doteraz prevládal názor, že moderný Mars je príliš chladný a príliš suchý na to, aby dokázal udržať vodu v kvapalnom skupenstve. Najnovšie radarové merania však tento postoj spochybňujú. MARSIS na palube sondy Mars Express zachytil nezvyčajne silné radarové odrazy pochádzajúce z oblasti širokej približne 20 kilometrov na spodku južnej ľadovej pokrývky.

Tieto ozveny sú odlišné od všetkých doteraz zaznamenaných a pripomínajú signatúry, aké by vedci očakávali od podľadového jazera. Ak by sa potvrdilo, že ide skutočne o kvapalnú vodu, zásadne by to zmenilo naše chápanie súčasnej klímy Marsu a otvorilo kľúčové otázky o potenciálnej obývateľnosti planéty. „Ak by pod ľadom existovala stabilná voda, aj keby šlo len o malé množstvo, išlo by o prostredie, kde by mikrobiálny život mohol prežiť,“ povedal jeden z výskumníkov.

NASA/JPL-Caltech (Úprava redakcie)

Suché materiály môžu imitovať signatúru kvapalnej vody

Odborníci však upozorňujú, že udržať kvapalnú vodu pod južným pólom je extrémne náročné. Teploty sú tam tak nízke, že bez vysoko slaných roztokov alebo lokálnych geotermálnych zdrojov tepla by mala voda zamrznúť. Preto sa do popredia dostávajú alternatívne vysvetlenia, ktoré nevyžadujú prítomnosť skutočného podľadového jazera. Silné odrazy by mohli spôsobovať vrstvy oxidu uhličitého zmiešané s vodným ľadom, kombinácie slaného ľadu a ílov alebo iné geologické útvary, ktoré dokážu zvýšiť radarovú odrazivosť.

Aby vedci preverili údaje z MARSISu, využívajú aj prístroj SHARAD na sonde Mars Reconnaissance Orbiter. Ten síce pracuje s vyššími frekvenciami a tradične nedokázal preniknúť dostatočne hlboko, no tím operátorov otestoval nový, pomerne radikálny manéver. Otočením sondy o 120° okolo jej pozdĺžnej osi (ďaleko za doterajší limit 28°) sa podarilo nasmerovať radar hlbšie a získať dáta z rovnakého regiónu, v ktorom MARSIS zaznamenal sporné odrazy.

Tento postup nazývaný „very large roll“ výrazne posilnil radarový signál SHARAD-u, takže vedci mohli detailnejšie preskúmať základňu ľadovej pokrývky. Tím vedený Garethom Morganom publikoval v časopise Geophysical Research Letters analýzu 91 radarových prieletov, ktoré prešli priamo cez záhadnú oblasť.

Výsledky však neboli také, v aké mnohí dúfali. SHARAD nezachytil žiadne silné odrazy porovnateľné s údajmi MARSISu. Slabý bazálny signál sa objavil iba počas extrémneho naklonenia sondy a bol natoľko nevýrazný, že prítomnosť kvapalnej vody v danej oblasti sa javí ako nepravdepodobná. Podľa autorov štúdie signál skôr naznačuje hladký povrch pod ľadom, nie podľadové jazero.

Prečo sa MARSIS a SHARAD nezhodujú?

Rozpor medzi výsledkami dvoch radarov je v súčasnosti jednou z najväčších záhad geofyziky Marsu. Zatiaľ nie je jasné, či rozdiel spôsobujú odlišné frekvencie, citlivosť prístrojov alebo zložitejšia štruktúra ľadovej pokrývky, ktorá môže ovplyvňovať radarové odrazy. Vedci preto plánujú ďalšie merania a modelovanie geologického podložia.

Hoci sa najnovšie dáta prikláňajú skôr k „suchému“ vysvetleniu, objav stále predstavuje dôležitý krok vpred. Ukazuje, že pod ľadom Marsu sa môžu nachádzať komplexné štruktúry, ktoré sa svojím správaním podobajú podmienkam známych z ľadových mesiacov vo vonkajšej Slnečnej sústave. A to znamená jediné: ak chceme pochopiť, či je Mars dodnes potenciálne obývateľný, musíme sa pozerať pod jeho povrch ešte dôkladnejšie než doteraz

Čítajte viac z kategórie: Novinky