Magnetické pole Zeme sa v minulosti správalo oveľa dramatickejšie, než si bežne uvedomujeme. Približne pred 41 000 rokmi sa jeho polarita takmer úplne preklopila a dnes si túto geofyzikálnu udalosť dokážeme nielen rekonštruovať, ale aj doslova vypočuť. Nejde samozrejme o skutočný zvuk z minulosti, ale o vedeckú sonifikáciu dát, ktorú pripravili výskumníci z Technickej univerzity v Dánsku a Nemeckého výskumného centra pre geovedy, píše ScienceAlert.

Dôležité dáta v desivej zvukovej podobe

Základom celého projektu sú presné merania družíc Swarm Európskej vesmírnej agentúry, ktoré od roku 2013 sledujú magnetické signály pochádzajúce z jadra Zeme, jej plášťa, kôry, oceánov, ionosféry aj magnetosféry. Vedci tieto údaje skombinovali s geologickými dôkazmi o pohybe magnetických siločiar v minulosti a vytvorili časový model takzvanej Laschampsovej udalosti.

Namiesto grafov a máp však informácie previedli do zvukovej podoby pomocou prirodzených ruchov, ako je praskanie dreva či nárazy skál. Výsledkom je znepokojivá, až mimozemsky pôsobiaca zvuková stopa, ktorá presne odráža nestabilitu magnetického poľa počas preklápania.

Magnetické pole Zeme vzniká v jej vonkajšom jadre, kde sa nachádza tekutá zmes železa a niklu. Pohyb tohto elektricky vodivého materiálu vytvára dynamo efekt, ktorý generuje magnetické pole siahajúce desaťtisíce až státisíce kilometrov do vesmíru. Práve vďaka nemu je planéta chránená pred slnečným vetrom a vysokoenergetickými časticami, ktoré by inak postupne odnášali atmosféru. Keď sa menia prúdenia v jadre, mení sa aj samotné pole a s ním poloha magnetických pólov. Magnetický sever sa dnes presúva z Kanady smerom k Sibíri a jeho oficiálna poloha sa musela v posledných rokoch viackrát aktualizovať.

Za normálnych okolností tvoria magnetické siločiary uzavreté slučky, ktoré nad povrchom smerujú z juhu na sever a v hlbokom vnútri planéty sa vracajú opačným smerom. V nepravidelných intervaloch sa však systém stane nestabilným a polarita sa preklopí. Ak by sa to stalo dnes, kompas by ti ukazoval na geografický juh. Takéto udalosti nie sú katastrofou v zmysle okamžitého zániku života, ale predstavujú vážne oslabenie ochranného štítu planéty.

Jeho správanie ostáva nepochopené

Počas Laschampsovej udalosti magnetické pole zoslablo na približne päť percent dnešnej hodnoty. Proces samotného preklápania trval asi dvestopäťdesiat rokov a pole zotrvalo v nezvyčajnej orientácii ďalších približne štyristo rokov. V niektorých fázach mohlo dosahovať maximálne štvrtinu svojej súčasnej intenzity. Takéto oslabenie umožnilo zvýšenému množstvu kozmického žiarenia prenikať do atmosféry. Dôkazy o tom nachádzame v ľadových vrtoch aj morských sedimentoch, kde sa výrazne zvýšila koncentrácia izotopu berýlia desať. Tento izotop vzniká pri interakcii kozmických lúčov s atmosférou a jeho množstvo sa počas Laschampsovej udalosti približne zdvojnásobilo.

Zvýšené žiarenie ionizovalo vzduch a poškodilo ozónovú vrstvu, čo mohlo ovplyvniť klímu aj ekosystémy. Niektorí vedci dávajú túto udalosť do súvisu s vyhynutím austrálskej megafauny a so zmenami v správaní pravekých ľudí, ktorí mohli častejšie využívať jaskyne ako ochranu pred zvýšeným ultrafialovým žiarením. Hoci tieto hypotézy zostávajú predmetom diskusie, jasne ukazujú, že magnetické pole má zásadný vplyv na celý zemský systém.

Čítajte viac z kategórie: Novinky