Ľudia ovládali oheň skôr, než sme si mysleli. Záhadný objav starý 400 000 rokov mení dejiny evolúcie

Otázka, kedy sa človek naučil ovládať oheň, patrí medzi kľúčové témy výskumu ľudskej evolúcie. Nový archeologický objav z východného Anglicka však výrazne mení doterajšie predstavy. Vedci v Británii našli dôkazy, ktoré naznačujú, že ľudia dokázali cielene zakladať oheň už približne pred 400 000 rokmi. To je o približne 350 000 rokov skôr, než sa doteraz predpokladalo.

Nález pochádza zo staropaleolitického náleziska v oblasti Barnham v grófstve Suffolk. Výsledky výskumu boli publikované v prestížnom vedeckom časopise Nature a odborníci ich označujú za jeden z najvýznamnejších objavov posledných desaťročí.

Až doposiaľ sa za najstarší dôkaz úmyselného zakladania ohňa považovali nálezy z neandertálskeho sídliska v severnom Francúzsku staré približne 50 000 rokov. Na tému upozornil portál EuroNews.

O histórii ľudstva sme sa totálne mýlili

Tím vedený odborníkmi z Britského múzea identifikoval na lokalite viacero presvedčivých indícií. Archeológovia našli pazúrikové ručné sekery s jasnými stopami pôsobenia vysokých teplôt, spálenú pôdu a malé fragmenty minerálu pyrit železnatý. Práve kombinácia týchto prvkov naznačuje opakované a zámerné používanie ohniska.

Pyrit zohráva v tomto príbehu zásadnú úlohu. Ide o minerál známy aj ako bláznovo zlato, ktorý pri údere pazúrikom vytvára iskry. V okolitej geológii Barnhamu sa tento minerál prirodzene takmer nevyskytuje. Archeológovia preto dospeli k záveru, že ho na miesto priniesli samotní ľudia a vedeli, ako ho využiť na zapálenie horľavého materiálu.

Gemini/NASA

Podľa vedcov predstavuje schopnosť zakladať oheň zásadný míľnik vo vývoji ľudského druhu. Oheň poskytoval ochranu pred predátormi, umožňoval prežitie v chladnejších klimatických podmienkach a zásadne zmenil spôsob stravovania. Tepelná úprava potravy znižovala obsah toxínov v rastlinách, ničila patogény v mäse a uvoľňovala viac energie, čo podporovalo rast mozgu a zvyšovanie kognitívnych schopností.

Význam ohňa však nebol len biologický. Ohniská sa stali miestom sociálneho života, kde sa upevňovali vzťahy, odovzdávali skúsenosti a pravdepodobne sa rozvíjala aj raná forma jazyka. Ovládnutie ohňa tak zásadne ovplyvnilo smerovanie ľudskej spoločnosti.

Podľa odborníka na ľudskú evolúciu Chrisa Stringera z Prírodovedného múzea v Londýne boli obyvatelia Barnhamu pravdepodobne raní neandertálci. Fosílne nálezy z Británie a Španielska z tohto obdobia poukazujú na ich rastúcu technologickú aj mentálnu vyspelosť. Zároveň ide o obdobie, keď sa v Afrike začínal formovať druh Homo sapiens.

Objav z Barnhamu tak posúva hranice poznania o schopnostiach našich dávnych predkov a naznačuje, že technologická zručnosť a plánovanie sa v ľudskej línii objavili podstatne skôr, než sa doteraz predpokladalo.

Čítajte viac z kategórie: Novinky