Rýchlosť nabíjania elektromobilu závisí od mnohých faktorov a nie vždy sa dokáže auto nabíjať takým výkonom ako deklaruje automobilka. Dôvodov je mnoho a jedným z nich je aj technológia chladenia batérie. Ako informuje spoločnosť Lanxess v tlačovej správe, nová technológia chladenia umožní elektromobil nabíjať výkonom pokojne aj 300 kW.

Fyzika je v tomto smere veľmi jednoduchá. Čím vyšším výkonom nabíjame akumulátor elektromobilu, tým viac sa batéria zohrieva. Aby nedošlo k poškodeniu článkov, batérie je potrebné chladiť.

Súčasné technológie s „vonkajším chladením“ batériových článkov však nie sú dostatočne efektívne, a tak sa dnes stretávame s elektromobilmi, ktoré dosahujú nabíjací výkon maximálne okolo 250 kW.

Už čoskoro by sa ale mohlo stať realitou, že aj lacnejšie elektromobily sa dokážu nabíjať výkonom cez 300 kW, čo zabezpečí nová technológia chladenia batérií spoločnosti Lanxess.

Chladiaci „kúpeľ“ pre batériu

Žiaľ, je pravda, že v súčasnosti si musia majitelia elektromobilov pri dlhších trasách dávať prestávku aj na pol hodinu, a to po každých 200-300 km, aby svoj elektromobil nabili.

Nepriame chladenie batérie kvapalinou, ktoré v súčasnosti využíva väčšina výrobcov, nie je dostatočne efektívne. V tomto prípade totiž chladiaca kvapalina cirkuluje okolo batériových článkov v potrubí a odvádza z nich teplo tvorené pri nabíjaní.

Novým, efektívnejším systémom chladenia je takzvané „ponorné chladenie“, pri ktorom sú batériové články priamo ponorené v chladiacej kvapaline. To zabezpečí, že teplo sa dokáže z batérie odvádzať preč omnoho rýchlejšie. Princíp fungovania je v zásade jednoduchý, no jeho realizácia už zložitejšia.

Kvapalina musí byť nevodivá

Keďže chladiaca kvapalina priamo „obmýva“ batériové články, musí byť nevodivá, inak by došlo ku skratu akumulátora. To je samozrejme obrovská výzva pre celý chemický priemysel.

Kvapalina by totiž nemala reagovať s kovmi, plastami či gumou, ktoré sa nachádzajú vo vnútri batérie. Takisto musí byť hustota kvapaliny konštantná bez ohľadu na teplotu akumulátora. Kvapalina napokon musí byť šetrná k životnému prostrediu, recyklovateľná a nehorľavá.

Spoločnosť Lanxess pritom vyvinula už niekoľko kvapalín, ktoré spĺňajú niektoré z vyššie spomenutých kritérií. V ponornom chladení by sa napríklad dali využiť polyalfaolefíny, ktoré nereagujú s okolitými materiálmi a majú dobré tepelné aj elektrické vlastnosti.

Ponorné chladenie je ešte stále iba vo vývoji, no spoločnosť očakáva, že táto technológia by sa mohla poprvýkrát objaviť v komerčných vozidlách už v priebehu troch až piatich rokov.