Spôsobila neuveriteľnú nárazovú vlnu. Vedci pozorovali zrážku galaxií, udiala sa na zvláštnom mieste

Astronómovia, využívajúci jedny z najpokročilejších teleskopov na Zemi, zachytili dychberúcu zrážku galaxií v rýchlosti viac než 3,2 milióna kilometrov za hodinu. Tento dramatický stret sa odohral na „kozmickej križovatke“ v Stefanovom kvintete, známom ako miesto viacerých galaktických kolízií, upozorňuje tím vedcov štúdii zverejnenej žurnálom Monthly Notices of the Royal Academic Society.

Prebudenie nebezpečnej križovatky

K zrážke došlo, keď galaxia NGC 7318b prudko prenikla cez oblasť naplnenú troskami z predchádzajúcich stretov galaxií. Táto udalosť vyvolala silnú nárazovú vlnu, ktorá „prebudila“ dynamickú aktivitu celého Stefanovho kvinteta. Vedkyňa Marina Arnaudova z University of Hertfordshire vysvetľuje:

„Od svojho objavu v roku 1877 fascinovalo Stefanovo kvinteto astronómov svojou komplexitou. Je to skutočná kozmická križovatka, kde sa história zrážok zapisuje do poľa trosiek. Nový stret galaxií spôsobil neuveriteľne silnú nárazovú vlnu, podobnú sonickému tresku stíhačky.“

NASA, ESA, the Hubble SM4 ERO Team

Pozorovanie takýchto javov je pre astronómov a astrofyzikov nesmierne dôležité, keďže odhaľujú dôležité detaily o celom rade rôznych procesov. Objasňujú nielen to, ako sa galaxie postupom vekov vyvíjajú, ale tiež ako vznikajú nové hviezdy, ako sa v takýchto zrážkach správajú hviezdne systémy a podobne.

Pomohli špičkové teleskopy

Na sledovanie tejto vesmírnej drámy sa podieľal tím viac než 60 astronómov. Použili spektrograf WEAVE pripojený k William Herschel Telescope na Kanárskych ostrovoch, pričom pozorovania doplnili dátami z vesmírneho teleskopu Jamesa Webba (JWST) a rádioteleskopu LOFAR. Táto kombinácia technológií umožnila hlbšie preskúmanie zrážky a poskytla cenné informácie o tom, ako sa galaxie, ako je naša Mliečna cesta, formujú prostredníctvom podobných násilných udalostí, dodáva SPACE.com.

Nárazová vlna zo zrážky má dvojitú povahu. Ako sa pohybuje cez chladné vrecká plynu v medzigalaktickom prostredí Stefanovho kvinteta, je dostatočne silná na to, aby odtrhávala elektróny od atómov. Výsledkom je svietiaci oblak plazmy, ktorý vedci mohli pozorovať vďaka spektrografu WEAVE.

Naopak, pri stretnutí s horúcim plynom okolo miesta zrážky šoková vlna stráca silu. „Slabý šok nevyvoláva veľké narušenia, ale stláča horúci plyn, čo vedie k emisiám rádiových vĺn, ktoré zachytávajú rádioteleskopy ako LOFAR,“ dodáva Soumyadeep Das, vedec z University of Hertfordshire.

Čítajte viac z kategórie: Novinky