Koniec vesmíru nemusí prísť nikdy. Neustále vzniká aj zaniká

O vzniku vesmíru majú vedci celkom dobrú predstavuje, pre ktorú našli množstvo dôkazov na základe výskumu dnešného kozmu, ako aj jeho minulosti. Kým teória Veľkého tresku je prijímaná takmer všetkými vedcami, na spôsobe jeho konca sa zatiaľ vedecká obec definitívne nezhodla.

Ako ale informuje portál ScienceAlert, vedci prišli s vylepšenou verziou teórie, podľa ktorej je vesmír v jednom nekonečnom cykle a neustále vzniká a zaniká. Aj keď túto teóriu mnohí neakceptujú, jej nová verzia rieši hneď niekoľko nedostatkov, s ktorými sa v minulosti stretávala.

Nezomrie v chlade

Podľa všeobecne uznávanej teórie čaká náš vesmír veľmi tichý a studený koniec, keďže sa má jeho rozpínanie naveky zrýchľovať. Nakoniec sa od seba začnú galaxie a napokon hviezdy vzďaľovať tak rýchlo, že nebude z planét vidno žiadnu z nich, azda s výnimkou materských hviezd.

Ak sú však výpočty správne, príde k tomu v tak vzdialenej budúcnosti, že klasické hviezdy už aj tak nebudú existovať. Upravená teória Veľkého krachu ale navrhuje úplne iný, oveľa majestátnejší koniec obrovského kozmického divadla. Má sa totiž zrútiť naspäť do seba, do jediného bodu, z ktorého pôvodne vznikol.

NASA/Hubble/STScl

Podľa tejto teórie musel aj cyklický vesmír niekde začať a nebol tu večne. Upraveným modelom tak vedci riešia problémy s entrópiou, mierou chaosu vo vesmíre. Tá sa totiž časom zvyšuje a pri nekonečne sa opakujúcom vesmíre by dosahovala mieru dostatočne vysokú na to, aby zabránila existencii kozmu v takej forme, v akej ho poznáme, vysvetľuje dvojica vedcov v novej štúdii.

Pomáha rozpínanie

Už dávnejšie výskumníci dokázali, že entrópiu rieši práve expanzia vesmíru, ktorá sa vždy opakuje pred tým, než sa zrúti naspäť sám do seba, píše University of Buffalo. Na základe novej revízie má ale aj takýto vesmír začiatok a jedná sa tak, svojim spôsobom, o kombináciu cyklického vesmíru a teórie Veľkého tresku a chladného konca.

„Idea toho, že v minulosti existoval moment, pred ktorým neexistovalo absolútne nič, žiadny čas, nás trápi a chceme vedieť čo bolo pred tým. Pokiaľ však vieme, musel tu byť nejaký začiatok. Existuje časový bod, pre ktorý nie je možné zodpovedať otázku ‚Čo bolo pred tým?'“ vysvetľuje fyzička Nina Stein.

Jedna z fotografií, ktorú vyhotovil Hubblov vesmírny teleskop. Zdroj: NASA

Podobných teórií o vzniku vesmíru a jeho fungovaní existuje mnoho a vedci zatiaľ nedokážu definitívne vyhlásiť, ktorá z nich je tá správna. Ostáva otázne, či vôbec niekedy ľudstvo spozná skutočné odpovede na túto základu otázku vzniku.

Podľa niektorých existuje mnoho vesmírov a len tie s podmienkami pre inteligentný život sú schopné reprodukcie, podľa iných je zase náš vesmír veľmi presne a citlivo ladený – táto teória vychádza z pozorovania, že vo vesmíre sú jednotlivé parametre a konštanty nastavené tak, aby umožnili vznik štruktúr a hmoty, ale tiež inteligentného života. Ak by sa tieto parametre zmenili čo i len o zlomok percenta, nič z tohto by sa neudialo.

Čítajte viac z kategórie: Novinky