Naša najvzdialenejšia kozmická sonda Voyager 1 zaslala zo vzdialenosti 14 miliárd kilometrov zvukový záznam, ktorý zachytáva monotónny zvuk medzihviezdneho priestoru, informuje Phys.org.

Najvzdialenejšia sonda odhaľuje tajomstvá medzihviezdneho priestoru

Voyger 1 sa dostal do kozmu pred 44 rokmi a na konte má ohromné množstvo dôležitých objavov, ktoré významne posunuli astrofyziku vpred. Sonda odvtedy stihla uraziť neuveriteľnú vzdialenosť a prekonať heliopauzu, hranicu medzi Slnečnou sústavou a medzihviezdnym priestorom.

Z tohto priestoru nám Voyager 1 zaslal ďalšie dáta, v ktorých jeden z nástrojov sondy zachytáva plazmové vlny. Vedci uverejnili štúdiu pod vedením Cornellovej univerity v Nature Astronomy. Po preskúmaní dát odhalila Stella Koch Ocker, študentka astronómie, spomínanú emisiu.

NASA

Keďže sa nachádza vo veľmi úzkom frekvenčnom spektre, zvuk je slabý a monotónny. „Zachytávame veľmi slabý a vytrvalý bzukot medzihviezdneho plynu“, vyjadrila sa Ocker. Tento objav má pre vedcov veľkú hodnotu a zásadne pomôže v ďalšom výskume.

Napomôže štúdiu interakcií medzihviezdneho média so solárnym vetrom a okrem toho lepšie objasní spôsob, akým medzihviezdny priestor ovplyvňuje a formuje našu heliosféru. Signál bol podľa výskumníkov tak slabý, že ho nebolo možné počuť bez manipulácie dát.

Staručká sonda posúva hranice astrofyziky

Obe sondy Voyager 1 a 2 sa môžu pýšiť jedným z najväčších množstiev míľnikov a objavov. Aj po dekádach prispievajú k našim poznatkom a znalostiam, len nedávno napríklad zaznamenali doposiaľ nepozorovaný objav. Reč je o zábleskoch elektrónov kozmického žiarenia v medzihviezdnom priestore, ktoré sú urýchľované rázovými vlnami prichádzajúcimi zo Slnka.

Tieto rázové vlny vychádzajú z výronov koronálnej hmoty a pohybujú sa rýchlosťou vyššou, než 1 600 000 km/h. Aj pri tejto rýchlosti im však trvá až rok, než sa dostanú od Slnka k sondám Voyager 1 a 2. Na svojej palube nesú okrem dôležitých nástrojov aj Zlatú platňu, ktorá slúži ako pozdrav pre prípad, že by sondu objavila mimozemská civilizácia. Obsahuje 115 rozličných obrázkov, zvuky prírody, hudobné skladby a pozdravy v 55 rôznych jazykoch.

NASA/ESA/G. Bacon (STScI)

Obe sondy priniesli dôležité informácie aj o hustote vesmíru za hranicami nášho hviezdneho systému. Čím ďalej sa totiž nachádza Voyager 2 od Slnka, tým vyššia je hustota okolitého kozmu. Potvrdili tým údaje, ktoré predtým nameral aj Voyager 1. Aj keď je nárast hustoty zdanlivo mizivý, pre vedcov ide o veľmi dôležité zistenie – netušia totiž, čo tento nárast spôsobilo.