Kauzy Mariana Kočnera sú známe snáď už každému Slovákovi. Nie je žiadnym tajomstvom, že tento podnikateľ spolupracoval s viacerými ľuďmi z rôznych inštitúcií, ktorí mali za úlohu jeho kauzy kryť alebo rozhodovať v jeho prospech. Jedným z hlavných dôkazov je aj obšírna komunikácia cez šifrovaciu aplikáciu Threema. Najnovšie sa denníku SME podarilo zistiť, že pre svoje záujmy neváhal použiť vírus, či dieru v systéme obchodného registra.

Slováci namontovali fotovoltiku a teraz ju nemajú z čoho zaplatiť. Štát nevypláca sľúbené dotácie

Toto nesmieš zmeškať. Slovákov dnes čaká unikátne vesmírne divadlo

Android „ukradol” najlepšiu funkciu iPhonov. Nechápeme, prečo mu to trvalo tak dlho

Celé Slovensko žije počas tohto roka kauzami Mariana Kočnera a rozsiahlou korupciou, ktorá siaha na najvyššie miesta štátnych orgánov. Z komunikácie cez aplikáciu Threema sme doteraz mohli zistiť, že korupčného správania sa dopúšťali aj sudcovia, či rôzni štátni úradníci.

Riešením zavírenie elektronickej podateľne

Podľa najnovších informácií sa Kočner zaujímal o informačný justičný systém alebo takzvanú elektronickú podateľňu. Ide o systém, ktorý náhodne prideľuje prípady sudcom na všetkých krajských a okresných súdoch na Slovensku.

Cez aplikáciu písal Kočner sudcovi Vladimírovi Sklenkovi, že má k dispozícii experta, ktorý vie naprogramovať škodlivý kód (vírus) s ktorým by bolo možné tento systém ovplyvniť tak, aby prípady Mariana Kočnera prideľoval Vladimírovi Sklenkovi.

Ministerstvo spravodlivosti sa pre denník SME vyjadrilo, že niečo podobné by nebolo možné, nakoľko celý systém elektronickej podateľne beží centrálne na serveroch Ministerstva spravodlivosti. Vladimír Sklenka mal prístup k súdnym počítačom a preto by zavírenie systému nebolo možné. Ak by aj niekto chcel tento systém zavíriť, musel by škodlivý kód napadnúť počítače Ministerstva spravodlivosti, ktoré sa kvôli bezpečnosti nachádzajú na neznámych miestach.

Mohla byť náhodnosť predikovaná?

V skutočnosti funguje elektronická podateľňa tak, že na súd sa pošle len výsledok pridelenia prípadu konkrétnemu sudcovi, hovorí vo svojom videu Adam Valček. Z komunikácie je tiež známe, že Vladimír Sklenka podrobne sledoval prideľovanie prípadov, čím sa snažil predikovať náhodnosť celého systému. Podľa Ministerstva spravodlivosti sa matematická pravdepodobnosť odčítania náhodnosti rovná nule.

Je však potrebné zdôrazniť, že veľmi nízka, až nulová pravdepodobnosť by bola v prípade, ak by na súde pracovali desiatky sudcov. Na súde o ktorý sa zaujímal Kočner pracovali v tom čase traja sudcovia, pričom ich počet sa neskôr znížil len na dvoch, takže pravdepodobnosť, že by prípad skončil na stole Vladimíra Sklenku bola naozaj vysoká. Mohlo sa teda stať, že by danú situáciu Kočner riskol, čo však našťastie nestihol, nakoľko bol neskôr zadržaný a vzatý do väzby.

Funkcia mohla byť zneužitá viackrát

Marian Kočner disponoval veľkým množstvom informácií. Vedel aj o jednej z funkcií systému Corwin. Ide o systém obchodného registra, prostredníctvom ktorého sa zapisujú nové firmy, údaje o majiteľoch, či konateľoch, prípadne sa robia opravy. Nové údaje sa do obchodného registra zapisujú

Táto funkcia umožňuje spätne, mimo oficiálneho súdneho konania meniť už zapísané údaje v obchodnom registri. Takto bolo možné zmeniť napríklad predstavenstvo v spoločnosti tak, ako to bolo napríklad v kauze Technopol. V tomto prípade využila spomínanú funkciu vyššia súdna úradníčka, ktorá prepísala údaje v obchodnom registri v rozpore so zákonom tak, ako to chcel Kočner.

Viac o týchto praktikách hovorí investigatívny novinár denníka SME Adam Valček vo videu nižšie

Táto funkcia je neoficiálna a nikto nevie ako sa využívala. O jej existencii bola informovaná aj vtedajšia ministerka Lucia Žitňanská, ktorá ju zatrhla a zaviedla viacstupňovú kontrola. Tá v praxi funguje tak, že ak chce niekto túto funkciu využiť, tak musí na súde požiadať svojho predsedu. Ten musí následne požiadať ministerstvo a na ministerstve schvaľuje využitie tejto funkcie sekcia civilného práva.

Funkcia mala byť využívaná len na opravu preklepov, ktoré sa bežne stávajú, no neskôr bola hromadne zneužívaná. Podľa informácií sa táto funkcia využívala desiatky až stovky krát ročne, pričom je nepravdepodobné, že vo všetkých prípadoch išlo len o opravu preklepov.

Kočner bol schopný čohokoľvek

Je priam až neuveriteľné, čo všetko bol schopný Kočner urobiť pre to, aby dosiahol svoje záujmy. Ešte neuveriteľnejšie je, že mu k tomu pomáhal pomerne veľký počet ľudí na vysokých postoch. Ako už vieme, tak Kočner myslel aj na „poistky“ v podobne slušnej zbierky diskreditačných materiálov, ktoré neváhal vytiahnuť vtedy, kedy mu to najviac vyhovovalo.

To, že Marian Kočner bol schopný čohokoľvek už nemôže po tých všetkých informáciách snáď nikoho prekvapovať. V každom prípade nám už len ostáva veriť v to, že spravodlivosť na Slovensku úplne nevymrela a že zúčastnené strany nevyjdú z týchto káuz beztrestne.