Nové štúdiá publikovaná v žurnále Earth’s Future ukázala, že postupné zvyšovanie teplôt, ku ktorým dochádza vplyvom klimatických zmien, môžu zmeniť úroveň podnebia do takej miery, že by bolo potrebné prekresliť mapy vytvorené koncom 80. rokov 19. storočia.

Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Prepíšeme mapu klimatických pásiem

Reč je v tomto prípade o tzv. Köppen-Geigerovej mape, čo je systém používaný na klasifikáciu sveta do piatich rôznych klimatických pásiem – klasifikácia je vytvorená podľa rozloženia teplôt vzduchu a atmosférických zrážok vo vzťahu k vegetácii.

Systém vznikol prepracovaním tzv. Suppanovej klasifikácie a pôvodne bola založená na priebehu ročných izoterm, dĺžke trvania teplôt, rastlinstve a vegetácii. K jej prepracovaniu došlo roku 1918 na základe zohľadnenia väčšieho množstva získaných meteorologických dát.

Posledná úprava prebehla v roku 1936 v spolupráci s nemeckým klimatológom Rudolfom Geigerom.

Podľa tohto systému poznáme v zásade 5 hlavných klimatických pásiem – tropické podnebie (na obrázku začínajúce písmenom A), suché podnebie (na obrázku začínajúce písmenom B), mierne podnebie (na obrázku začínajúce písmenom C), kontinentálne podnebie (na obrázku začínajúce písmenom D) a polárne a alpínske podnebie (na obrázku začínajúce písmenom E).

Výsledky novej štúdie založenej na simuláciách vývoja našej planéty ale ukázali, že možno bude potrebné túto mapu zásadne prepracovať, pretože do roku 2100 bude týmto tempom až 89 % Európy a takmer 66 % Severnej Ameriky ležať v úplne inej klimatickej zóne.

„Predpokladá sa, že do konca tohto storočia bude 38 až 40 % pevniny na Zemi ležať v inej klimatickej zóne ako dnes,“ uvádza tím odborníkov pod vedením Paula Dirmeyera.

V závislosti od použitých klimatických modelov by sa tieto predikcie mohli zvýšiť až na 50 %. Žiaľ, čím modernejšie a aktuálnejšie údaje vedci použili, tým boli predpovede a výsledky simulácií drastickejšie.

„Od začiatku 20. storočia prešla Zem zmenou svojej klimatickej klasifikácie až na 14,77 % pevniny, pričom najrozsiahlejšie zmeny boli pozorované v Severnej Amerike, Európe a Oceánii,“ uvádzajú vedci v štúdii.

Otepľovanie na Zemi je nezvratné

Nanešťastie pre nás, správa o klíme minulý rok tiež ukázala, že ľudia aj príroda sú už teraz tlačení za hranice svojich schopností adaptovať sa. To znamená, že sú niektoré dopady globálneho otepľovania už teraz nezvratné.

Zatiaľ čo globálny nárast teploty je v súčasnosti na úrovni okolo 1,1 °C, všetko nasvedčuje tomu, že sa stále čoraz viac blíži ku kritickým 1,5 °C. Očakáva sa teda zvyšovanie hladín oceánov a podľa všetkých scenárov IPCC, bude v najbližších desaťročiach ohrozená klimatickými zmenami aj ďalšia miliarda ľudí na planéte.

Ak by teplota stúpla o 1,7 až 1,8 °C nad úroveň teploty z 50 rokov 19. storočia, potom bude až polovica ľudskej populácie vystavená život ohrozujúcim klimatickým podmienkam.