V porovnaní s ostatnými planétami Slnečnej sústavy je obežná dráha Pluta, najvzdialenejšej planéty od Slnka, nápadne chaotická, pričom jeho inklinácia dosahuje až 17,16 ° a je zároveň pomerne vysoko eliptická, a teda excentrická.

Vedci si však myslia, že túto záhadnú trajektóriu vyriešili a z dlhodobého hľadiska je prekvapivo stabilná, informuje ScienceAlert.

Je chaotická a má odchýlky

Astronómovia identifikovali hneď niekoľko jedinečných vlastností trajektórie Pluta. Jednou z nich je poloha voči Neptúnom – keď sa totiž obe planéty nachádzajú v rovnakej vzdialenosti od Slnka, zemepisná šírka Pluta je takmer kolmá (90 °) na zemepisnú šírku Neptúnu, ktorého rotácia okolo vlastnej osi je voči obežnej dráhe naklonená o 28,3 °.

Zaujímavá je aj orbitálna rezonancia oboch planét, nazývaná tiež vZLK oscilácia podľa vedcov Zeipela, Lidova a Kozaia, ktorí ju skúmali v rámci „problému troch telies“, jednej z hlavných úloh nebeskej mechaniky, vysvetľujú vedci v novej štúdii. Výpočty jeho orbitálnej mechaniky ukázali, že je chaotická.

Snímka povrchu Pluta, ktorú vyhotovila sonda New Horizons. Zdroj: NASA/JHUAPL/SwRI

Ako totiž dokázali modernejšie simulácie, za jeho eliptickú dráhu so silnou inklináciou môže množstvo odchýlok v jeho počiatku, ktoré sa časom znásobili a prerástli do väčších odchýlok v porovnaní s inými planétami.

Limit chaosu

„Tento chaos je však limitovaný. V niekoľkých číselných simuláciách sa zistilo, že dve vyššie spomínané vlastnosti orbity Pluta zotrvávajú po dobu miliárd rokov, vďaka čomu je jeho orbita pozoruhodne stabilná a to aj napriek prvotným indikátorom chaosu,“ vysvetľuje, podľa Universe Today, profesorka Renu Malhotra.

Vedci za účelom overenia jeho orbity simulovali jeho budúcnosť až na 5 miliárd rokov dopredu. Podľa aktuálnej hypotézy planetárnej migrácie môžu za orbitu Pluta Neptún, ktorý v skorom štádiu Slnečnej sústavy migroval. Podľa nej by sa mali v podobnom stave ako Pluto nachádzať aj iné Trans-neptúnske objekty, čo sa potvrdilo.

„Orbitálna inklinácia Pluta je úzko spätá s jeho vZLK osciláciou. Mysleli sme si preto, že keď dokážeme lepšie pochopiť podmienky vZLK oscilácie Pluta, dokážeme vyriešiť záhadu jeho inklinácie. Začali sme skúmaním vplyvu jednotlivých obrích planét na obežnú dráhu Pluta,“ dodáva Malhotra.

5 miliárd rokov a množstvo kombinácií

Na najbližších 5 miliárd rokov preto vedci simulovali vývoj orbitálnej charakteristiky aj naďalej geologicky aktívneho Pluta s rôznymi kombináciami vplyvu:

• Neptún (—NP)
• Urán a Neptún (–UNP)
• Saturn a Neptún (-S-NP)
• Jupiter a Neptún (J–NP)
• Saturn, Urán a Neptún (-SUNP)
• Jupiter, Urán a Neptún (J-UNP)
• Jupiter, Saturn a Neptún (JS-NP)
• Jupiter, Saturn, Urán a Neptún (JSUNP)

„Výsledky naznačujú, že v počiatočnom štádiu Slnečnej sústavy v ére migrácie došlo k zmene podmienok Trans-neptúnskych objektov takým spôsobom, ktorý spôsobil ich vZLK osciláciu a to aj pre Pluto. Inklinácia Pluta tak zrejme pochádza z jeho dynamickej evolúcie,“ opisuje výsledky štúdie Malhotra.

Podľa odborníkov môžu myť výsledky tejto štúdie veľký vplyv na ďalší výskum vonkajších oblastí Slnečnej sústavy a ich orbitálnej dynamiky, pričom môže dotačný výskum odhaliť oveľa viac aj o planetárnej migrácii.

Čítajte viac z kategórie: Novinky