Vedcom sa naskytla jedinečná príležitosť pre pozorovanie povrchu Pluta a jeho najväčšieho mesiaca, Cháronu. Vďaka možnosti pozorovať kompletne osvetlené Pluto objavili silný opozičný efekt, ktorý súvisí s geologickou aktivitou a záhadným povrchom tejto malej a vzdialenej planéty, informuje SPACE.

Len raz za 161 rokov, vedci príležitosť využili

Pozorovanie úplne osvetleného povrchu Pluta zo Zeme je veľmi náročné, pretože má jeho obežná dráha v porovnaní s tou zemskou silnú inklináciu. Drvivú väčšinu času preto vidíme zo Zeme aj jeho neosvetlenú časť a nie celý osvetlený disk. Rovnako aj sonda New Horizons videla Pluto z uhla, kvôli ktorému sa nachádzala polovica jeho povrchu v tieni.

Najbližšie sa takáto príležitosť naskytne až o 161 rokov, vedci však nezaháľali a na pozorovanie v roku 2018 sa veľmi dobre pripravili. Dnes prichádzajú s výsledkami v novej štúdii, podľa ktorej obe hemisféry Pluta a tiež jeho mesiac Cháron prechádzajú prudkým nárastom jasu počas takéhoto osvetlenia. Pluto tak prináša oveľa viac zaujímavostí, než je len neustála nezhoda vedeckej obce ohľadom jeho štatútu a o tom, či je alebo nie je planétou.

Pluto a jeho mesiac Cháron. Zdroj: NASA

Nárast jasu činil až 30 % a výskumníci ho pripisujú geologickej aktivite Pluta, ktorá stojí aj za jeho nezvyčajným povrchom. Podľa Bonnie J. Buratti, vedúcej vedkyne najnovšej štúdie, je práve toto spôsob, pomocou ktorého dokážu lepšie určiť typ a textúru povrchu vesmírneho telesa.

Použili kedysi najväčší teleskop na svete

Pre toto dôležité pozorovanie využili vedci Haleov teleskop v Kalifornii, ktorý bol v minulom storočí až po dobu 30 rokov najväčším na svete s priemerom zbernej plochy 5,1 metra. Ako ďalej doplnila Buratti, ich pozorovania sú úzko späté s informáciami získanými sondou New Horizons, ktorá preletela len 12 500 km nad povrchom Pluta s ohromným množstvom pozorovacích a výskumných zariadení na svojej palube.

Pluto je prvým svetom okrem Zeme, na ktorom sme objavili ľadovce a podľa všetkého môže na jeho povrchu aj snežiť. Odparujúce sa ľadovce navyše niekedy dostanú materiál až k jeho mesiacu, Cháronu. Ten totiž obieha okolo Pluta len vo vzdialenosti 19 500 km – pre porovnanie, Mesiac je od Zeme vzdialený v najbližšom bode až 360 000 km.

Snímka povrchu Pluta, ktorú vyhotovila sonda New Horizons. Zdroj: NASA/JHUAPL/SwRI

Pluto prekvapil aj tým, že má pod svojim povrchom s najväčšou pravdepodobnosťou tekuté oceány aj napriek svojej ohromnej vzdialenosti od Slnka. Štúdia totižto naznačuje, že akreácia materiálu počas formovania dokázala vytvoriť dostatok tepla na vytvorenie tekutého oceánu už v jeho počiatkoch, ktorý mohol pretrvať pod ľadovou kôrou až do súčasnosti.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

Články, ktoré hýbu svetom